Blíži sa koniec volebného obdobia a to je správny čas na všetky zákony, ktoré by boli inak neprijateľné. Jednak opozícia už zložila zbrane a v zákulisí pripravuje taktiku na nadchádzajúce voľby a tiež sa treba trochu votrieť do priazne všetkých hejslovákov. Čím iným, ako zákonom na podporu vlastenectva.
Pozrime sa bližšie, čo sa stane od apríla realitou, ak Seatovič podpíše (a on podpíše…): na začiatku vyučovacieho týždňa bude hrať hymna. Vopred vyslovujem moju najúprimnejšiu sústrasť všetkým vyučujúcim, lebo málokto si dokáže predstaviť, aké utrpenie to bude počúvať spevácke „výkony“ niekde u siedmakov… Okrem toho však prichádzajú aj iné novinky.
Do každej z tried musí prísť: štátny znak, zástava, text hymny a preambula ústavy. A tu už začína pravá sranda: to naozaj školy nemajú iné čo na robote, ako investovať peniaze do nákupu toľkých znakov a zástav? Decká sa nemajú z čoho učiť (lebo knižky z čias komunizmu už nemožno po „reforme“ použiť), ale my namiesto vzdelania ideme vyhadzovať peniaze na kusy farebnej látky!
Vysvetlite mi, prosím, niektorá z múdrych hláv namazaných, aký bude mať toto efekt? So zástavou sa budú viesť dobré bitky cez prestávku, znak poletí zo steny v priemere 3x za týždeň (a to opisujem pokojnú triedu). Z hymny si budú robiť srandu, každý týždeň nám vznikne hneď niekoľko remixov.
Sranda bude tiež pri preberaní prvého občianskeho. Ja čo si spomínam, tak to bolo vystávanie v nekonečnom rade na polícii, kde sa z okienka menšieho než moja dlaň vystrčila niečia ruka a podala mi ho. Tomu predchádzalo skupinové potenie sa v chodbičke a na schodoch spoločne s ostatnými čakateľmi na ten okamih, keď dostanú na papieri potvrdené, že aj oni sú rovnakí… Teraz pribudne prísaha. Dvoma prstami, na ústave. že budeme verní. (V tejto pasáži som vychádzal z jediných dostupných zdrojov, pretože pri písaní článku na stránke Národnej rady neboli aktualizované zákony, posledné sa vyskytovali z 15. januára.)
V takej Amerike (náš sen) by tento zákon nemal problém. Vlajky dávno majú. Hymnu spievajú hrdo. Aj ten svoj štát tak nejak majú radi. Ale, úprimne, ako máme milovať štát, na ktorého čele sú… ?
P.S.: Priatelia, nebol sa už niekto pozrieť na hranice, či tam v posledných dňoch nepriviezli balenia ostnatého drôtu?
P.P.S.: Ak už budem musieť spievať, tak vždy len tú moju:
P.P.P.S.: Keby neprešla, tak mám alternatívu – novelizujme hymnu: