Kedysi umenie, dnes každodenný stereotyp. Získavanie informácií. Denne okolo nás prebehnú miliardy najrôznejších poznatkov, ktoré spracúvame. ľudia, situácie, správy. Aké ľahké je dozvedieť sa niečo nové, však? O to ťažšie sa ukazuje opačný protipól: aké ťažké je vyhnúť sa nežiadaným informáciam. Možné? Nemožné?

Hoc sa mi hlavou opakuje v slučke „…my na to máme.. nech bože dá, …“ sú veci, ktoré dostávajú prednosť. Ako napríklad povinné hodiny v škole. Aj tak ich mám málo (oproti gymplu) a už nie som v stave, aby som si mohol dovoliť len tak blicnúť vyučovanie. A táto situácia ma priviedla k malému experimentu, inšpirovanému seriálom How I Met Your Mother.

Keďže som zápas nemohol pozerať v priamom prenose a nechcel som sa ukrátiť o adrenalín v žilách počas sledovania záznamu v poobedných hodinách, jedinou možnosťou sa stalo vyhýbanie sa téme hokeja do doby, kým to neuvidím sám.

Jednoducho napísané, realizácia však bola ťažká. Stručný bojový plán jednoduchý: ráno ma čakajú kreatívne hodiny pri filmoch, takže tam myšlienky (aj môjho okolia) idú preč od hokeja. Potom niekoľko hodín IT a presun domov cez lesopark či inú časť mesta odtrhnutú od civilizácie. žiadny Facebook, žiadne SME.sk (iba ekonomika a sťažnosti). ICQ, Jabber a spol ani nepomyslieť. Ȉo myslíte, podarilo sa mi pri zachovaní bežného denného rytmu a zdravého rozumu vyhnúť sa informáciám o hokeji do štvrtej poobede?

Ani náhodou. Už cesta autobusom do školy bol jeden veľký diskusný kotol. Nik známy, zahľadene som pozoroval krajinu okolo z nezvyčajne prázdneho spoja, keď dve staršie dámy spustili diskusiu. Bartečkovi sa vraj niečo stalo. (No super! Asi si kúpim bike a prestanem chodiť MHD.) V škole ma spolužiak privíta namiesto pozdravu aktuálnym stavom… V priebehu času ostatným vysvetľujem moju požiadavku, na čo reagujú (po vysvetlení) so zdanlivým pochopením. Už som sa nádejal, že sa mi to podarí. Po niekoľkých hodinách zabúdam na to, že nejaký hokej vôbec bol a venujem sa svojmu kým… kým nepríde spolužiačka a nečakane odprezentuje výsledok.

V tom momente sa moja snaha stala márnou. Ale čo chcem týmto všetkým povedať… Informácia. Aké ťažké je vyhnúť sa jednej jedinej informácii, ktorú človek nechce vedieť. Rečnícka bodka s chvostíkom na záver: prečo je to také ťažké?