Laser tag hry sa pomaly šíria po svete a získavajú čoraz viac pozornosti. Aj na Slovensku začali postupne vznikať arény, kde si môžete takúto futuristickú zábavku vychutnať naplno a zistiť, prečo je taká populárna. A to aj napriek možno úvodnému skepticizmu z prehnaného promovania a vytvárania hypu okolo hry. Jednu z týchto arén som (konečne) vyskúšal na vlastnej koži.

Skalní (tí dvaja poslední) čitatelia môjho blogu vedia, že posledné, čo by som mu spravil, by bolo zapredanie sa reklamám a plateným článkom. Navyše by som blogovaniu rád vrátil tú pôvodnú ideu, kde ľudia popisujú svoje zážitky a delia sa o ne s ostatnými. Narovinu, koho bavia blogy vystavané z tlačových správ, že?

Prvá vec, o ktorú by som sa rád podelil, je laser tag v Žiline. S touto hrou som sa – nepriamo – stretol prvýkrát pri sledovaní seriálu How I Met Your Mother, kde si Barney krátil čas medzi zásunmi práve v aréne plnej prekážok s laserovou zbraňou. Jednoducho opísaný koncept predstavy tradičného Counter-Striku v reálnom svete, ale bez bolesti (srdečné pozdravy paintballu), zato s využitím technológií, sa môže zdať ako primitívna forma zábavy. Aj ja som bol voči tejto aktivite samotnej skeptický. Bol.

tl;dr verzia: ak máš čas, choď tam – už včera bolo neskoro!

Pri tejto hre si treba uvedomiť, že aktivita samotná je riadená počítačom. Áno, vesty, zbrane, mapa arény, atď, to všetko je prítomné a nemenné, ale herný mód a možnosti sú limitované len fantáziou tvorcov softvéru. V jednom fyzickom priestore tak môžete zažiť úplne odlišné zážitky, všetko je len o tom, ako si zvolíte nastavenia pred hrou samotnou.

Priebeh je veľmi jednoduchý: ak ste ešte laser tag nikdy nehrali, odporúčam prísť najmenej 10 minút pred hrou, aby vám stihli vysvetliť základné pravidlá, používanie zbraní, miesta, kam môžete zasiahnuť súperov a vôbec všetko nevyhnutné. Oblečiete si vestu so senzormi a potom už len vletíte do tmavej arény a snažíte sa vyhrať. Alebo, v mojom prípade, zabaviť.

Typické herné módy, ktoré nájdete v arénach sú deathmatch alebo tímová hra. Deathmatch je klasická lomenica, kde je každý lovcom aj loveným a jednoducho môžete popustiť uzdu svojej fantázie, ktorú ste doteraz krotili len za monitorom a užívať si hru, kde skrátka prst zo spúšte nepustíte a zotrvávate v podstate 15 minút v pokluse, lebo sa snažíte niekoho dobehnúť, pred niekým sa skryť, alebo len zmeniť pozíciu bez toho, aby vás zasiahli.

Počas celej hry dostávate informácie prostredníctvom zvuku: každá vesta má reproduktor celkom strategicky umiestnený tak, aby ste práve vy počuli aktuálne pokyny (kedy ste zasiahli, kedy vás zasiahli, čo sa udialo v aréne atď.). Okrem zvuku majú vesty aj vizuálny feedback, podľa toho, ako svieti alebo bliká viete, ako na tom ste (živý/mŕtvy/neviditeľný/nesmrteľný). Bonusom je display, na ktorom vidíte napr. kto vás naposledy zasiahol a mierne vibrácie pri zásahu dotvárajúce celkovú futuristickú atmosféru.

siegen-laser1.JPG

Hra v tímoch je už viac strategická, pred hrou sa rozdelíte do tímov, zvolíte si farbu (tou bude svietiť vaša vesta) a je už len na vás, akú spoločnú taktiku zvolíte. Samozrejme, softvér vie niekedy krásne zamotať hlavu, pretože umožňuje rôzne bonusy, ktoré si v bežnom živote nemôžete dovoliť. Napríklad vám vie zmeniť farbu vesty na inú, takže sú nepriatelia oklamaní a myslia si, že ste ich člen. Verte mi, v tej tme máte problém pozerať sa niekomu do tváre a v milisekundách vyhodnocovať, či je to váš cieľ alebo nie (jop, aj friendly-fire je dostupný a kruto vám to oplatí na bodoch).

Samozrejmosťou takejto technologicky podkutej hry sú detailné štatistiky každého hráča po skončení. Tie si viete pozrieť zväčša na monitore a dostanete ich aj vytlačené s prehľadmi kto koho kam prečo ako kde.. Jednoducho pre tých, ktorí majú radi čísla, hotový raj.

Tri tipy pre nováčikov:

  • tmavé oblečenie je výhoda – v aréne je tma, osvetlenie max UV lampami, takže pozor na reflexné veci, ľahko sa stane, že nie ste tak neviditeľní, ako si myslíte
  • dobrú obuv oceníe – verte mi, nechcete si zaväzovať šnúrky, keď okolo vás lietajú laserové lúče
  • zoberte si športové oblečenie a uterák – po dvoch hrách pochopíte, prečo tam majú sprchy

Záver tejto „recenzie“ musí patriť jednej veľmi silnej emócii. Hudba v aréne (ktorú si tiež volíte) sama o sebe nenápadne posúva celú hru o ďalší level vyššie. Priznám sa, nikdy som si nemyslel, že budem bežať do tmy, spievať si zvučku z Hviezdnych vojen za doprovodu celého orchestra a páliť na všetky strany – to všetko v čistej eufórii z prebiehajúceho zápasu, do ktorého sa vrhnem po hlave vo viere, že neskončím zas v štatistikách posledný. A aj preto slovensko-internetové hodnotenie nemôžem dať iné než plný počet: 10 prepotených tričiek z 10!