Čno, aj také programátorsky deformované indivíduum (super slovo!) ako ja, ľúbi dotyky. Nie však hocijaké a už vôbec nie samoúčelné. Za posledné mesiace som sa nachytal viac než dosť a dnes mám pocit, že musím zo seba dostať zopár pocitov. Neľakajte sa, budem hovoriť o technike.
Do života bežných ľudí sa pomaly ale isto dostávajú prístroje, ktoré menia spôsob svojho ovládania na dotyk. Uchopenie predmetu na obrazovke je nám, celkom prirodzene, bližšie než manipulácia zariadením ako je myš. Samozrejme, má to svoje muchy, no tie nie sú tak výrazné, ako žalostná nepripravenosť autorov na tento stav.
Dámy a páni (prevažne teda páni): je tu čas, keď ľudia začnú vašu tvorbu obchytávať. Ako v múzeu. A nezakážete to. Ha!
Mobilné telefóny s dotykovou obrazovkou sa rozmohli za posledné roky veľmi výrazne a dnes sú na trhu modely dostupné aj v nízkych cenových kategóriach. ľudským rukám začali rozumieť aj iné zariadenia a nasledujúcu vetu si asi zarámujem lebo.. Ďakujem spoločnosti Apple za tento pokrok.
Poďme späť do reality. Máme tu zariadenia, ktoré nepotrebujú špeciálne náradie (stylus / sekera / krompáč) ani výcvik na ovládanie. Roky všetci IT školitelia tlačia do hláv malých či veľkých princípy ovládania myši, aby sme im nakoniec dali do rúk niečo, čo konečne dodáva ľudský rozmer tomu kusu plastu. Samozrejme, že tie desaťročia degradácie na šimpanza sa museli niekde odzrkadliť, no najvýraznejšie tým trpia práve tí, ktorí obľubujú všetky novinky a pokrok.
Kamaráti, programátori, webmasteri a všetci: vás nenaserie, keď sa snažíte nechtom (tým ohryzeným) trafiť na obrazovke tie 2 milimetre štvorcové plochy na nejakej stránke, ktorej autor sa rozhodol naštýlovať checkboxy ako pomstu všetkým, čo používajú končatiny? Skutočne musíme ľuďom komplikovať ovládanie jednoduchých operácií zoomovaním a podobnými tančekmi?
Aby som nebol naviazaný len na obrazovku mobilu, ktorá nedosahuje bežné rozmery, trochu zväčším akčný radius. škola, na ktorej pôsobím, zakúpila nádhernú vec – interaktívnu tabuľu reagujúcu na bežný dotyk. Nie, žiadne perá a ukazovátka, žiaci v triede veľkú nulu píšu prstom na tabuľu. A je viditeľná! :-) No chráň vás Boh od otvorenia nejakej „interaktívnej aplikácie“ na webe.
Navigácia je často riešená zle. Dôležité odkazy sú príliš malé, takže väčšinou sa vám podarí trafiť ten vedľa. Ruky by som tiež lámal tým, ktorí využívajú hover efekt na rozbalenie ďalšej ponuky – len si skúste predstaviť, ako držíte jednu ruku vo vzduchu nad hlavným menu aby sa vám neskrylo submenu, ktoré odkliknete druhou rukou. Aby sme do dohnali do krajnej situácie, hoďme do toho submenu ešte jedno.
Nemusím snáď rozpitvávať dôvody ďalej, pretože každý, kto niekedy ovládal dotykové zariadenie s pripojením na internet vie oceniť jednoduchý a jasný výber, veľké tlačítka a iné kľúčové ovládacie prvky (jednoduchá rada: je tento prvok bytostne nevyhnutný pre fungovanie? tak ho zväčši!). Technológie sa pohli, je načase dobehnúť ich a udržiavať krok aj na druhej strane vo virtuálnom svete.
V mene všetkých dotýkajúcich ďakujem.