V poslednom čase sa na slovensko-českom internete začína diskusia o spoplatnení časti obsahu významných hráčov. Narovinu s tým ako so svojou vlajkovou loďou vychádza spoločnosť NextBig, za ktorou stoja zvučné internetové mená ako Miloš Ȉermák či Tomáš Bella. Na túto tému vzniká čoraz viac názorových článkov, analýz, prieskumov, skrátka to, o čom sme pred rokom nehovorili sa stáva objektom záujmu. Lebo sa to dotkne más.

Nebudem v tomto článku robiť predčasné závery a velebiť či zatracovať jednu snahu jednej spoločnosti. Ale potrebujem zo seba dostať niekoľko rokov surfovania a skúseností s platením na internete, nech už ide o článok, video alebo obed.

Základným kameňom úrazu sa môže ľahko stať mentalita ľudí, pozostatok socializmu, kedy sa vytvoril návyk na príjem vecí zadarmo. A v rámci hesla o darovanom koňovi ani nevadilo, že so sebou prinášali množstvá nevýhod a nekvalít – hlavne, že to bolo zadarmo. Prišla sloboda a fungovanie sa začalo meniť. No v mnohých pretrváva istý závan minulosti a pocit krivdy, keď niekto pýta peniaze za vec, ktorú predtým dostával grátis. Preto bol minister Zajac nenávidený spolu s dvadsaťkorunáčkami. (Dnes za poriadne pivo zaplatíte viac, no dať ju lekárovi je ober problem.)

Druhým limitujúcim faktorom sa v našich končinách stáva rýchlosť samotnej transakcie. Ak chcem nejaký obsah a som ochotný zaň zaplatiť, tak ho chcem hneď. Nie o dva dni, keď si banka zaúčtuje prevod len pre to, že ja mám účet v XY a poskytovateľ v YZ. Nadôvažok, žijeme v krajine, kde sa ešte masovo platí poštovými poukážkami a samotná pošta nie je schopná poslať prijímateľovi údaje o platcovi včas a poriadne.

Samozrejme, internet a technológie nám vychádzajú v ústrety – mnohí z nás môžu platiť kartou cez internet, teenageri zas iste majú skúsenosť s platením SMS správami a podobne. Dokonca ide o rýchly spôsob realizácie, peniaze sú za pár sekúnd na opačnej strane zemegule a ja dostávam hneď to, čo žiadam. Tieto platby však často sprevádzajú rôzne mýty šírené samotnými „autoritami“ (napr. zamestnanci bánk). Pri vybavovaní karty mi bola schopná pracovníčka tvrdiť, že s mojou druhou kartou nedokážem zaplatiť na internete nič. Kým som pred ňou nedemonštroval opak. Ȉo potom čakáme od ostatných?

Ale späť k plateniu za obsah. Viaceré múdre analýzy konštatujú, že poskytovatelia budú musieť ponúknuť niečo „naviac“, pri čom si človek povie, že sa platba oplatí. Lenže ako spoplatníte informáciu, ktorú človek dostane nejakým iným spôsobom a „lacnejšie“? Motivácia zaplatiť tu klesá. To treba vyvážiť niečim iným. Dobre, mám informáciu, ktorú má aj moja konkurencia a široké okolie: akým spôsobom s ňou naložím, aby ju ľudia chceli odomňa (a zaplatili mi za to) a nie od iných? (Možno konečne impulz, prečo robiť kvalitné online spravodajstvo a opustiť modlu novinového papiera.)

Keď už spomínam papier, nedá mi neokomentovať argument, že správa na internete vychádza vydavateľa lacnejšie, než vytlačená v novinách. ȁno, to je pravda. Ale treba na druhú stranu povedať, že ani na internet sa to nedostane zadarmo. Stále tu musí byť človek, ktorý správu napíše, prípadne editor, ktorý s ňou ďalej pracuje, no a po technickej stránke: myslíte si, že servery žijú zo vzduchu? :-) Viac hovoriť k tomu nemusím…

Prečo sa mi páči koncept platenia podľa NextBig – je jednoduchý: na vlastnej skúsenosti som zistil, že je to jeden z najpríjemnejších spôsobov platenia. Lepšie ako nejaký „virtuálny kredit“ (o ktorý sa pokúšal nedávno RapidShare) si zapamätám časovú dobu: jeden mesiac. Okrem toho, raz sa prihlásim, zaplatím a po danú dobu získavam prístup všade v rámci daného systému. Môžem skonzumovať jednu alebo desiatky vecí (informácií) v čase kedy sa mi chce. Pritom viem, že dostávam veci, ktoré majú pridanú hodnotu oproti iným. Len aby časom neskĺzli, ako spomínaný Rapid. Po rokoch som tam zrušil účet a prešiel ku konkurencii.

Netreba sa obávať, že jedného dňa sa zobudíme a pri otvorení prehliadača sa nepohneme nikam bez toho, aby sme zaplatili (ak nerátame poplatky poskytovateľovi internetu – a tu sa nikto nebúri?). Stále tu budú tí, ktorí budú poskytovať informácie zadarmo, no pekné by bolo, keby sa našli aj iní, ktorí ponúknu viac a lepšie, za malý finančný príspevok.

Mimochodom, ak smiech lieči, tak za Hudákove či Trnkove videá rád zaplatím. Dlhší život za tých pár drobných stojí :)