Dve slová, ktoré odomňa málokto počuje, avšak behajú mi po rozume vždy, keď s niekým rozprávam o termínoch, plánoch, akciách. Nie je ťažké ich vysloviť, ťažké je uvedomiť si nielen dôsledky (ktoré zažívam každý deň) ale aj príčiny. Preto som začal upratovať.

Nemám čas na štúdium. Univerzitu stíham bez problémov, ale to mi nestačí a preto študujem ešte niekoľko ďalších vecí súbežne. Nejde o časovo náročné veci, chce to len nájsť si hodinu-dve-tri týždenne a ponoriť sa seriózne do materiálov. Elektronických, prirodzene.

Nemám čas na prácu. Keď okolo mňa študenti hovoria o tom, aké je ťažké nájsť si prácu rozosielaním životopisov, ja si len v duchu hovorím, aké je ťažké vybrať si z aktivít, ktoré sa na mňa valia. Nechcem vyznieť drzo, ale rozosielanie životopisov považujem za dobré akurát v prípade finančného poradenstva. A to považujem za prevtelenie Diabla na Zemi. Netreba snáď pripomínať, že moje pracovné aktivity sa dotýkajú technickej sféry.

Nemám čas na pivo. S mne podobnými kamošmi musíme plánovať posedenie niekedy na týždne dopredu, aby sme si našli čas sa stretnúť face-2-face. Pravda, ak sa vyskytne „spontánna“ akcia, ceníme si ju, lebo je to niečo, čo najbližších 5 rokov pravdepodobne nezažijeme. Už sme okúsili aj „posedenie“ pri nápoji cez internet. Robíte to čo bežne, ale keď sa druhý napije, napíše to do existujúcej konverzácie a druhá strana dorovná.

Nemám čas sa hrať. Na PlayStation mi padá prach, poličku s naukladanými hrami pozorujem každé ráno z postele, jednak pre to, že sa mi páči dizajn obalov hier (vždy klamú, ako fotky hamburgerov vo fastfoode), ale aj pre to, že sa teším, ako sa niekedy zahrám. že tieto plány vždy zlyhajú, asi nikoho neprekvapí.

Nemám čas na pôžitky. Napríklad hudbu. Kedysi som ňou žil, teraz som obmedzený na pár pesničiek v autorádiu, kým sa presúvam z bodu A do bodu B. Keď som naposledy chytil do ruky gitaru, zostal mi v ruke chumáč prachu za ktorý by sa ani historické múzeum nehanbilo.

Ale.. Mám čas na socializáciu. Každý deň zdieľam najrozličnejšie detaily života na Facebooku, o novej košeli vie kamoš v Chicagu skôr, než mama, a keď kričím, nepoužívam hlasivky, ale CAPS LOCK. A tu sa rodí moje „nemám čas“. Tento článok je vo veľkej miere hyperbolou, preháňam, aby som poukázal na to, čo sa deje okolo. ľudia (nielen ja) nemajú čas, lebo ho vkladajú inam. Dnes letel Facebook z iPadu aj mobilu. Bol to len začiatok. Tomáš Ulej skúsil viac – mesiac zrušené konto, pozoroval čo sa deje. Ja odísť tak ľahko nemôžem, je to časť mojej práce. Ale ak ma chcete kontaktovať, nestrácajte čas na tej sieti, nájdite si krajší spôsob. Ja si totiž idem nájsť čas na všetko, čo si ho zaslúži.