Tak, je to za nami. Gorily sa pobrali do úzadia, Smer si zahulákal Slovenské mamičky a pravicoví voliči trpia od nedele nevysvetliteľnou migrénou. Odkryli sa karty a teraz sa ukazuje, kto len blafoval. A keďže sa ma mnohí pýtajú, čo som robil ja, tak odpoviem jednoducho: potil som sa.
Volieb mám za sebou už viacero. Aj napriek celkom mladému veku som stihol urny a lístky dobre spoznať, rovnako ako členov komisie, ktorí sa moc u nás nemenia (ako inak). Čo sa však zmenilo, bola po rokoch moja „strana“. Dlhodobo som podporoval KDH, keďže sa netajím mojim kresťanstvom a často konzervatívnym prístupom. Tieto voľby som však nevydržal pohľad na kríž, ktorý má táto strana v logu pri spojení s vecami, ktoré vychádzali na povrch.
Nalejme si čistého omšového vína: ak mi niekto bude tvrdiť, že spis Gorila neexistuje, klame ma. Ak niekto o sebe vyhlási, že jeho strana je čistá, hoci nejaké tie teplárničky v Martine sa rozdávali, klame ma. A, napokon, ak zástupcovia kresťanov (hej, nám káže naša viera nastaviť aj druhé líce a milovať blížneho svojho, aj keď volí liberálov) ostro útočia na ľudí, čo majú iný názor, neznamená to nič iné, ako pomätenie, ktoré sa dá prirovnať k modernej forme stredovekej inkvizície (ach, to boli časy, povzdychlo si pár pamätníkov)…
Veľké plus má KDH za osobu Dana Lipšica. Človek na správnom mieste so správnym odhodlaním (a odvahou povedať Ficovi razantné nie), jednoducho niekto, komu by som zveril do opatery dieťa a nemal strach, že sa mi o pár rokov vráti grázel. Podobne sa tam dá pozrieť na niekoľko ďalších, no stále je ich menej, než tých, ktorí vyformovali pre mňa nezvoliteľnú stranu. Mal som totiž tú česť čítať statusy niektorých politikov KDH, ktorí úplne zabudli na to, ako sa v Písme hovorí o farizejoch – a hromadne začali útočiť doslova vulgárne na všetkých a všetko, čo nezapadalo do ich šablóny. Menej ako dvojciferný výsledok, podpora inej (aj pravicovej) strany než ich hnutia či nebodaj základný prejav empatie a slušnosti.
Trošku osobný podtón to malo aj v momente, keď človek, ktorému som pred rokmi robil kampaň z radov KDH začal bez pochopenia kontextu kritizovať moju novú prácu a ako sa nakoniec ukázalo, urážal všetkých naokolo, čo obhajoval tým, že aj Ježiš prevrátil stoly kupcom v chráme. Tu si však treba všimnúť, že kým tí kupcovia tam naozaj nemali čo robiť, tak my máme plné právo mať svoj názor a prejaviť ho napríklad vhodením hlasovacieho lístka do urny.
Z môjho pohľadu tak zostáva výsledok volieb u niektorých nepochopený. Stranám došlo, čo urobili. Teda väčšine. SDKÚ začína prichádzať o svoju ikonu – Mikuláša Dzurindu, ktorý zostane navždy zapísaný ako ten, čo porazil Mečiara. Ivan Mikloš nahlas uvažuje o kariére v zahraničí. SaS zatiaľ nemá moc koho vymieňať, vďakabohu ešte nemá starších kostlivcov v skrini, ale pripravuje sa na zodpovednú opozičnú politiku. To nie je hanba. Mám pocit, že len KDH nedošlo, čo chceli ľudia povedať. Je čas na výmenu.
Všetka špina, čo sa hádzala počas predvolebnej kampane je len dôkazom, že starí politickí protivníci si už názorovo nemajú v čom oponovať – čo malo byť povedané, bolo povedané.. kedysi. A boj o voliča preto muselo rozhodnúť až škôlkarske (prosím, neurazte sa, predškoláci, to je len metafora) bonzovanie na tých druhých. Inak povedané: nemali sme čo ukázať, tak sme do programu zaradili zápasenie v bahne.
Priatelia, mal som vás rád. Tak to prosím konečne pochopte.. Alebo odíďte. Na každú sviňu sa varí voda.