Moje okolie mi bude iste svedkom, že som nikdy nebol prílišným milovníkom počítačových hier. Vnímal som ich prítomnosť, niektoré som si na pár chvíľ zahral, no vždy toto očarenie opadlo po veľmi krátkom čase – od minút po pár dní. Avšak napriek tomu ma lákala kúpa hernej konzoly, ku ktorej som sa dlho odhodlával.

Možno za to môže fakt, že počítač vnímam ako pracovný nástroj. Namiesto gigabajtov hier v ňom uchovávam programy potrebné na prácu (= zmysluplnú činnosť), preto je to pre mňa skôr digitálna lopata a nie zábavné centrum. Herná konzola je toho pravý opak: vec primárne určená na hranie, účel nik nespochybňuje a všetko smeruje k tomu, aby sa človek na chvíľu ponoril do virtuálnej reality vytvorenej tvorcami hier.

Pri výbere (ak sa prizná, že chystá kúpu) je samozrejme človek atakovaný priaznivcami tej-ktorej konzoly a zo všetkých strán počúva dôvody, prečo práve Tȁ je najpopičilepšia a lepšej niet. Nakoniec som sa rozhodol pre Playstation® 3 z čisto pragmatických dôvodov:
– keď som v obchodoch pozeral na ponuku hier pre konzoly, najväčšie množstvo ich bolo práve pre PS3
– ako jediná masovo predávaná konzola má momentálne Blu-Ray mechaniku (a ja si neviem odpustiť sledovanie Inception v poriadnej kvalite)
– on-line hranie s kamošmi je zadarmo (platí sa len pripojenie k internetu svojmu výpalníkovi providerovi)
– integrovaná WiFi karta (pokus natiahnúť ďalší kábel do obývačky by som neprežil ja alebo mama)
– hra Heavy rain, ktorú som si všimol skôr, než som vyberal konzolu

Samozrejme, ak je vaším nábožentvom XBox či Wii, vedeli by ste vyzdvihnúť tú svoju konzolu a ja vám to neberiem. No po pár týždňoch života s novou hračkou pre chlapcov som zistil, že voľba bola skvelá.

Konzoly, ktoré vyzdvihujú on-line hranie majú jednu pre mňa doposiaľ neznámu vec – silná komunita hráčov okolo. A skutočne nie je problém nájsť pár kamošov z Twitteru či Facebooku, ktorí poradia a onedlho aj vbehnú do hry. Práve vďaka tipom okolia (ďakujem Mišo a Peťo) som objavil niektoré hry, do ktorých rád zainvestujem – LittleBigPlanet či Quiz! World. Prvú z nich už šťastne korím vo voľnom čase, aj keď by som nikdy nepovedal, že práve hra so skákajúcou ponožkou ma bude zaujímať viac ako ohrnutím nosa pri čítaní recenzie. Upozorňujem, je vysoko návyková.

Ako som spomenul investíciu, častou výtkou okolia pri rozhodovaní bolo to, že si nemôžem „zálohy“ (ehm) hier stiahnuť z internetu, napáliť a hrať. ȁno, existujú spôsoby, ako napríklad downgrade firmware a jailbreak, no hneď ako sa človek s takouto konzolou pripojí k internetu, môže sa rozlúčiť so svojím účtom. (Nečudujem sa.)

Ja som išiel do kúpy konzoly práve pre to, aby som nemal moc možností na zbieranie veľkého množstva hier – poznám sa moc dobre, takže viem, že by som skončil v momente, že „mám všetky hry a nie je čo hrať“. A tie kúpené hry za zarobené peniaze si človek predsa len váži viac.

Kúpa Playstation 3 sa u mňa na sklonku uplynulého roka ukázala ako jedna z dobrých volieb (moc ich nebolo, ale na túto som právom hrdý) a tento článok zďaleka nemôže opísať všetky veci, čo sa dá s touto konzolou robiť. Snáď jediné mínus je to, že mi o pár dní začína skúškové obdobie a mňa viac ako teória získavania informácií zaujíma to, ako získať ďalšiu trofej.

Inak, ak máte PSN konto a chuť niekedy zahrať, nájdete ma tam s ID SK-JuRoot ;-)