Včera večer som sedel pri pive kofole s kamošom, ktorý mi prehodil, že do školy dostali list informujúci o zisťovaní počítačovej gramotnosti. Samozrejme padli aj slová nedôvery o nekompetentnosti testu. Ako vždy, zabudol som na tento rozhovor, no uzlík sa našiel skoro – keď sa mi táto informácia dostala do rúk pred hodinou s maturantmi. Patrične vyburcovaný publikom som sa teda vrhol na… 

… príšerný nápad s ešte horším prevedením. Vysvetlím ako a prečo a čo s tým.

Pred samotným testom je potrebné sa zaregistrovať. Už to je prvotný filter ochotných ľudí vyplniť test, pretože už len registrácia sama o sebe je skúškou nervov. Prosím pripravte si: svoje ctené meno, adresu, meno svojej pracovnej pozície, adresu zamestnávateľa, do niektorého z papierov sa mrknite aj na najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Po vypočítaní príkladu na úrovni prvého stupňa základnej školy môžete vo svojej mailovej schránke očakávať prihlasovacie údaje. Heslo je, tradične, nezapamätateľné, takže všetci po prihlásení hurá do časti Môj účet, kde si ho zmeníme na niečo jednoduché, napríklad môj dátum narodenia, ktorý nikto neuhádne! Ha!

Hneď sa teda môžeme na titulke pustiť do dotazníka nazvaného Sebahodnotenie. Ešte pred jeho otvorením som ho prirovnal k virtuálnej masturbácii (minimálne ega) a veru ďaleko od pravdy som nebol. V prvom rade sa treba rozpamätať, v akom veku ste začali používať počítač. Ja osobne som do kontaktu s kalkulačkou prišiel už za čias komunizmu, no vtedy som ju akurát tak obžúval zubami, ktoré mi len mali narásť. Následne poskytnete detailnú analýzu svojho času stráveného pri diabolských strojoch, rozloženie na prácu, vzdelávanie, zábavu. Prezradíte svoje zvyky v telefonovaní a hneď na to si od vás stránka vyžiada presné adresy svojej stránky, blogu, wikiprofilu, domény, diskusného konta, fotogalérie či inej vašej kreatívnej činnosti. Na konci sa ešte priznáte k vlastníctvu profilu na Pokeci, xichtoknihe a ostatných networkingových oných.

Pre paranoikov: v tomto momente majú vaše meno, adresu, vek, vzdelanie, zamestnávateľa / školu, mailovú adresu, komunikačné zvyky, adresy vašich stránok, galérií, blogov, mieru využitia času a vedia aj to, že pod rúškom noci balíte babenky na pokeci.

Samotný formulár je naprogramovaný žalostne. Ak mám v dotazníku text, že môžem označiť 0 – 10 možností, tak predpokladám, že po neoznačení žiadnej (0) splním podmienku. Tu však taká logika neplatí, a pre označenie 0 možností musíte označiť minimálne jednu. Rovnako tak vás systém núti klamať, lebo ak cez internet nenakupujete lístky, dovolenku, letenky či internetbanking (ukážte mi žiaka základnej školy, čo to používa…), tak vás systém nepustí ďalej, kým sa nepriznáte aspoň k jednej tajnej záľube. Fakt je ten, že ja som už na základke každý týždeň objednával letenky z Prahy do New Yorku, ale nikomu to nehovorte, psst!

Viem, že už je článok v pokročilom štádiu a my sme sa ešte nedostali k testu samotnému.  Čˆakajú vás tak nejednoznačné otázky, až to koľajnice trhá. „Ktoré z nasledujúcich sú výstupné zariadenia?“ V ponuke je aj tablet. Neviem ako vy, ja som videl aj taký, ktorý vie zobrazovať obraz. Je to teda výstupné zariadenie. Samozrejme, že systém s niečim takým, ako je technologický pokrok a inovácia nepočíta, takže každá odvážna odpoveď, hoc je správna, musí byť po zásluhe potrestaná.

šťavnatá otázka je o serverových operačných systémoch. Ktoréže patria do tejto kategórie? Unix? Ȉi Linux? Rovnako by som rád vedel, aký je kurva rozdiel medzi „program na posielanie okamžitých správ (IM)“ a „program na posielanie krátkych správ v reálnom čase“. Rovnaký guláš nás čaká pri otázkach o licenciách, kedy miešanie hrušiek s jablkami a Open Source s Public domain končí žalostným krikom každého čo i len trochu IT vzdelaného človeka.

Absolútne nečakanou oblasťou otázok v teste sú pracovne nazvané googliace. Raz, keď budem mať zlý deň, tak na písomke položím otázku: „Posledný vlak, ktorý pôjde 15.4.2010 zo žarnovice do Banskej Bystrice bude zo žarnovice odchádzať o …“ Toto je ešte pozitívna možnosť, veselšie je napríklad s nejednoznačným zadaním, kedy jeden zdroj uvádza iné informácie, ako druhý. Niektoré otázky odkazujú na konkrétne portály, či priamo spomínajú reálne firmy. Lepšiu podprahovú reklamu si predstaviť neviem. (V jednej z variánt testu som mal vymenovať predmety činnosti jednej akciovky. WTF?)

Test ako taký na začiatku sľubuje informácie o uplatnení sa v niečom. (čom, to som sa nedopátral, ale predpokladám, že IT) Každopádne na konci vás čakajú oslavné ódy: „Pravdepodobne ste IT profesionál alebo patrite medzi veľmi zručných IT používateľov“ prípadne „Pre potreby lepšej orientácie v modernom svete plnom IT vám radíme sa v tejto oblasti ďalej vzdelávať.“

Suma sumárum: stránka z vás vytiahne všemožné osobné údaje. Decká na školách učíme čo? že na internete neprezrádzame o sebe dôverné info. Potom položíme množstvo nedomyslených otázok, ktoré mali možno dobrú myšlienku, no realizácia bola strašná. Predložiť takýto test študentom, tak vyletia zaradom. Nie preto, že by neboli vzdelaní, ale preto, že je to skôr o šťastí trafiť sa do myšlienok autora a jeho obmedzeného videnia IT sveta, ktorý začína Internet Explorerom a končí Excelom.

Tak sme sa zas niečo nové dozvedeli. Ak by mal niekto nápad ako minúť eurofondy, smelo, takýchto testov, kde z ľudí najprv vytiahneme všetky súkromné údaje a potom im aj tak nič nepovieme, nikdy nie je dosť.