Pri čítaní nadpisu iste mnohí školopovinní začali jasať a ďalší zas klepú na čelo, čo ten Grečnár vymýšľa za kacírske spôsoby. Pričom nejdem napísať nič iné, ako súhrn niekoľkých faktov, ktorých dôsledkom by mohlo byť práve zrušenie vysvedčení tak, ako ich poznáme dnes.

Z rôznych pohnútok som sa posledný mesiac venoval téme hodnotenia žiakov podrobnejšie ( = použil som Google), ako býva bežným zvykom ( = nijak). Dostal som sa až k takým veciam, ako prvé vysvedčenia a ich obsah. Dovolím si zacitovať z Pedagogickej revue:

Ján Kollár, 18-ročný, aug. vyznania, z Mošoviec v Turčianskej stolici, Slovák; primán v prvom roku.

Duševné vlohy: výborné. Nadanie vynikajúce, pamäť verná, úsudok zdravý.

Prospel: s úspechom navštevoval vytrvalo pod mojím vedením tieto prednášky: dogmatiku a morálku, empirickú psychológiu a logiku, históriu starého a nového veku, jazykovú encyklopédiu, rétoriku a poetiku, vybrané partie latinského slohu, prozaického i viazaného, a slohové cvičenia v obojakej forme a v tomto odbore tak dobre pokročil, že v krátkom čase dosiahol podivuhodný prospech, osvojac si učivo pol druhého roku, napokon základy gréčtiny a maďarčiny. V klasifikácii medzi 21 primánmi a 8 najlepšími žiakmi vydobil si právom tretie miesto v poradí.

Správanie: vynikajúce. Mladík patrí k najlepším a najstatočnejším, nerád ho prepúšťam a pevne sa úfam, že i tebe, čitateľ, bude milý a vítaný.

Dané v Banskej Bystrici dňa 27. júna 1812, Pavol Magda, rektor bystrického gymnázia augšb. vyznania.

Ako je zjavné po prečítaní textu, vysvedčenie sa vystavovalo žiakom, ktorí opúšťali školu a ochádzali niekam, kde bol záujem o overené informácie vytvárajúce obraz o žiakovi. Druhú vec, na ktorú chcem upriamiť pozornosť, tvorí detailné vymenovanie činností, ktoré žiak vykonával na škole – čomu sa venoval, ako ďaleko to dotiahol…

Dnešné vysvedčenia povedia o žiakovi … že v univerzálnom predmete Slovenský jazyk a literatúra, v ktorom sa spája schopnosť vyjadrovať sa slovom a písmom, čítať, porozumieť textu, memorovať básne (a prednášať ich) či umelecky tvoriť, do jednej známky. Ako taká mi je táto informácia na dve veci, ktoré tu nechcem radšej menovať.

Keď nedávno médiami preletela informácia, že chcú zrušiť polročné vysvedčenia, bol som proti. Lebo rátalo sa len so zrušením vydávania jedného pokresleného papiera (vodoznak, dve tabuľky a za hrsť slov). Nikoho nenapadlo riešiť systém hodnotenia, ktorého nešťastným výstupom je polročné vysvedčenie, a navrhnúť niečo nové, keď už toľko reformujeme to školstvo.

Preberme si zmysel terajších vysvedčení: polročné má zmysel len pre žiakov končiacich ročníkov, pretože to zaujíma školy, na ktoré sa hlásia ďalej. Inak sa všetky boje žiakov sústreďujú na lepšie výsledky pri koncoročnom hodnotení, ktoré je absolútne klamlivé, lebo vyvoláva na prihláškach dojem, že žiak za celý rok zvládol predmet na nejakú známku. Pričom dobre vieme, že tak zvládol len pol roka a obdobie medzi septembrom a januárom tak zostáva úplne zabudnuté.

Druhá vec je tá, že nikto nespomína, čo konkrétne sa človek naučil. Dnes stačí decko preložiť z jednej školy do druhej a už vzniká problém, lebo na starej škole sa učili skôr písať P a nie N, na novej je to naopak a ak sa chalan volá Novotný, tak bude mať ešte sakra depresie z toho keď sa bude podpisovať.

Zhrňme to teda jasne: vysvedčenie dnešného typu má pre žiakov a ich okolie nulový význam, pretože jediný, kto sa reálne zaujíma o údaje z neho je škola, na ktorú žiak ide. Aj tá tam však nájde len príliš zovšeobecnené skupiny predmetov s ešte všeobecnejšou stupnicou 1 – 5, ktorá je nespravodlivá od momentu, keď máte v jednej triede viac ako 5 žiakov.

Úmyselne sa vyhýbam argumentom spojeným s reakciami na známky – od rôznych výchovných metód rodičov (ktorí úspešne ignorujú priebežné hodnotenie a ich cieľom je len dobré číslo na kuse papiera 2x ročne), cez psychické problémy detí (vystrašených, že sklamú a rodič sa rozhodne uplatniť veci, ktorými sa pred kolegami nechváli). Zvyknú totiž debatu strhávať do roviny teoretizovania o výchove a pridávajú emócie k čisto vecnej diskusii o tom, že ročne systém generuje haldu zbytočných vecí v duchu hesla: „Vysvedčenia musia byť, aj keby na kriedu nebolo!„