Dlho som odolával pokušeniu písať o „kauze Večerníček“, kým som dnes omylom (cielene) nezablúdil na Medialne.sk, kde ma čakala správa: podľa Rady pre reklamu je to v poriadku. Dobre, iný názor, ale argumenty ma dostali natoľko, že musí prísť odveta…
Voči už chronicky známej reklame s deduškom Večerníčkom, ktorý sa spája celým generáciam s detstvom a nostalgickými spomienkami, sa zosypalo množstvo sťažností. Najmä preto, že sa ten istý deduško Večerníček začína spájať s detstvom ich detí. (Stačí menej opatrnosti, a o pár rokov prepínate aj vy na STV.) A tento model narušila banka s kreatívcami dosť rozporuplnou reklamou:
Počul som veľa protestov okolia. Ja sám som nechápal, ako môžu zneužiť tento symbol na takéto praktiky. A rodičia sa často na sociálnych sieťach sťažovali, že ťažko vysvetľujú deťom prečo deduško Večerníček ide 5x denne pričom len raz nasleduje rozprávka (v klasickom chápaní, metaforicky ju tam nájdeme vždy). V tomto ma prekvapil „samoregulačný“ (ja si poviem: kua Juro, to si už prehnal, fuj, fuj!) orgán Rada pre reklamu, ktorý vypotil zo seba tento argumentačný skvost:
Reklama sa mnohým deťom môže spájať s určitými rituálmi a deduško Večerníček je nepochybne symbolom každodennej večernej rozprávky, avšak práve rodič by mal byť tou autoritou, ktorá v konečnom dôsledku správanie dieťaťa usmerní a prípadné otázky dieťaťa v súvislosti s danou reklamou zodpovie.
To mi, prosím, páni inžinieri, vysvetlite, prečo majú rodičia vysvetľovať deťom reklamy na hypotéky? Ešte raz pre menej chápavých: prečo majú rodičia vysvetľovať malým deťom, ktoré často ani nevedia počítať, fakt, že nejaká banka, ktorá pracuje s nehmatateľnými vecami, na príklade obľúbenej rozprávkovej postavičky vysvetľuje, že dospelí sa môžu na desiatky rokov zaviazať svojou strechou nad hlavou, za čo dostanú peniaze (opäť ťažko definovateľný pojem)? Prečo?
Túto reklamu som považoval za dno. Smutné dno slovenskej nátury, dedinskú žumpu nápadov. Čno, o tej reklame sa veľa hovorí a ČSOB sa podvedome spája s hypotékou u väčšiny dospelej populácie. Aj tie chápavejšie deti už vedia, že len čo sa budú chcieť postaviť na vlastné, banky im dajú okovy na nohy. Je však hanbou, že si nechávame kaziť budúce generácie takým komercionalizmom, ktorý nemal doposiaľ v histórii ľudstva obdobu.
Na prednáške zo psychológie sme raz pozerali skvelý dokument o reklame, ktorá je cielená na deti. Názor si môžeme tvoriť rôzny (ja som bol zhrozený), pre tých, čo majú hodinu voľného času odorúčam pozrieť tu:
Trend je jasný – firmy budú skúšať, ako ďaleko môžu zájsť. Sony vyhodilo do smetiaka Kuka, ČSOB si z Večerníčka spravilo predajnú šlapku a táto vláda môže spraviť jedno: upraviť legislatívu, ktorá by znemožnila zneužívanie detí reklamou. Lebo už v pôrodnici začnú byť novorodenci bez mikiny značky Adidas odvrhovaní.
Len toľko som chcel…