Je dobrým zvykom týchto dní hodnotiť naše školstvo kriticky a nevábne, čo zrejme vychádza zo samotnej depresie spoločnosti z úrovne, aká u nás panuje. Pri týchto hodnoteniach si vždy niekto zoberie do úst pár kľúčových študijných odborov, na ktorých sa snaží dokázať biedu a utrpenie hraničiace so sabotážou múdrosti. A mnohé také vyhlásenia ma viac či menej urážajú.

Začnem chronologicky, pre toho kto ma nepozná: štátnu základnú školu som absolvoval prakticky nenápadne v krajskom meste. Aby to nebolo také ružové, v triede nás bolo 17, takže aspoň zmienka neefektivity počtu žiakov na učiteľa by mohla zaznieť z kritických úst, ale nebola by moc hlasná. Keďže som zvládal viac než bežné učivo, navštevoval som aj Centrum voľného času, ktorého som mal na rozdávanie. Horšie prišlo neskôr: cirkevné gymnázium. Sodoma gomora, na moje vzdelanie prispieval štát aj cirkev. Aby som sa v očiach verejnej mienky ešte viac zhovadil, tak momentálne študujem na Fakulte humanitných vied, odbor Mediamatika a kultúrne dedičstvo. Nestačí? Pred menom mám titul bakalár.

Takto zhrnuté môže moje pôsobenie ako človeka neproduktívneho, pripravujúceho sa na svoje budúce povolanie znieť príšerne. Ak by som mal aplikovať všetky názory momentálneho ministra a tiež mnohých blogerov, ktorí sa rozhorčene vyjadrujú o študentoch vo vlakoch, tak nie som nič iné, ako príživník na tejto spoločnosti, ktorá mi platí úplne zjavne neperspektívnu budúcnosť, ktorá našej ekonomike neprinesie nič a jej jediný efekt bude v hladkaní môjho ega a titulu na vizitke, ak nejakú niekedy budem mať.

A teraz si dajme malý „reality check“: od strednej školy sa venujem práci s deťmi a mládežou, pôsobil som v médiách, ako bakalár som vytvoril softvér uľahčujúci komunikáciu osôb s autizmom (na to človek potrebuje ani nie tak technické, ako humanitné vzdelanie) a momentálne ľudia z našej katedry zastrešujú projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva a spolupracujú s knižnicami, v rámci čoho by som rád obhájil magisterský titul analýzami podobnými, aké využívajú napríklad finančné inštitúcie (detaily inokedy, ešte sa len rozbieham). Okrem toho som niekoľko rokov pripravoval študentov na maturitnú skúšku z informatiky a som neskutočne šťastný, keď vidím, ako sa uplatňujú na školách s menom lepším, než má tá moja. Ak by som sa mal schýliť k tomu, „čo som videl“, tak viem ukázať prstom na každé jedno smerovanie, pretože som si istý, že všade nájdem študentov poctivých, ktorí raz budú robiť svojmu povolaniu a škole dobré meno, a tiež študentov, ktorí si len odskočili po titul. Rovnaké platí o ich učiteľoch.

Nech si však ministri, blogeri, pivní filozofi a ktokoľvek kričí čo chce, takéto škatuľkovanie odborov ma uráža. Ani nie preto, že sa často skloňuje moje smerovanie v negatívnom slova zmysle – osobne nemám problém ukázať čo dokážem, ale preto, že vytvára neskutočné predsudky a znevýhodňuje ma na trhu práce. Ak hovoríte, že sa nebudem mať kde zamestnať a tým znehodnotím investíciu spoločnosti do mňa, tak prečo v očiach zamestnávateľov budujete už vopred môj imidž neschopného človeka?