Slovenskom sa za posledné dni v súvislosti so sčítaním prehnalo množstvo informácií. Najprv to bola nezaujímavá kampaň, potom začali súboje vierovyznaní a z týchto pravidelných porovnávaní veľkostí ..čohokoľvek.. máme už teraz na začiatku jasného porazeného. štatistikov, ktorí zabudli na druhú časť svojho názvu.
štatistiku vnímam vďaka môjmu vzdelaniu trochu rozporuplne. Hoci som z nej nemal Ačko, dovolím si tváriť sa fundovane a kecať skúsenejším do remesla. Ale to len preto, že zašli za hranice svojho odboru.
Keď sa pozriete na štatistiky, tak hneď na prvý pohľad bude jasné, že sa aktívne potláča individualizmus. Informácia, že 72 % opýtaných pije alkohol raz týždenne je pre štatistu užitočnejšia, ako menný zoznam: Jožo, Fero, Miro, Tibor, … S tými číslami sa dajú robiť skutočné divy a preto sa my nesmieme diviť, že časom sa prišlo aj na spracovanie množstva údajov elektronicky. Pozornému oku neujde, že toto je ten moment, kedy štatistika opúšťa svoje výsostné vody a púšťa sa do divokej plavby svetom informatiky a bezpečnosti.
Kým sa dáta spracúvajú niekde na počítači s Windows 95 a nainštalovaným Excelom (predpokladám, že keď meteorológovia, tak aj iní majú tieto vymoženosti), ide ešte o celkom uzavretý okruh. Lenže dnes, v roku 2011, ideme nahradiť Excel nejakou komplexnejšou aplikáciou. Verejne dostupnou. Funguje čarokrásne – zadám nekompletný identifikátor, na základe ktorého si ma systém spáruje s reálnou osobou z registra obyvateľstva a prezradím viac či menej podstatné informácie o mojom bytí. Alternatívne nalepím nejakú samolepku na vyznačené miesto. Nemôžem si pomôcť, tie nálepky mi pripomínajú analógový spam typu Readers Digest Výber, ktorý funguje na jednoduchom systéme: zamestnaj ruky, oklameš mozog, predáš topiacemu pohár vody. Ale späť k téme.
štatistický úrad hovorí o jednej veci – že sú mu spojenia osôb s dotazníkmi ukradnuté, chce pomocou kódov zabezpečiť len to, aby sa nejakí chytrolíni nesčítali elektronicky aj papierovo. A sčítací komisári (nie je problém sa jedným z nich stať) dostanú výpis konkrétnych mien, ktoré sa sčítali. Z týchto informácií ľahko dôjdeme logickou dedukciou k zisteniu: je možné spojiť moje odpovede s mojou osobou. Konkrétne, vôbec nie anonymne.
Ďalším dôvodom na obavy sa ukázala formula, ktorá hovorí o tom, že údaje zo sčítania sú potrebné pre štát, blablabla a pre súkromný sektor. Táto pasáž je trochu zle vykladaná, lebo sa v podstate realizuje už roky a nikomu to nevadilo: spoločnosti jednoducho pri plánovaní často siahajú po štatistikách, jedna z najvďačnejších je práve sčítanie obyvateľov. Pri analýzach tak dokážu povedať, že obyvateľov od 8 do 15 rokov, ktorí nemajú mobilný telefón je XY a práve preto sa oplatí premaľovať SIMkarty a rozšíriť ponuku. K jednotlivým formulárom sa ťažko niekto dostane oficiálnou cestou. (Viem, pripomínam teraz možno obhajcu, ale je to fakt, na ktorý netreba zabúdať.)
Čo je však skutočne strašidelné, je vedomie, že celé sčítanie sa elektronicky spracúva na Slovensku. V krajine, kde bezpečnostý úrad fatálne zlyhá pri elementárnej bezpečnostnej chybe (som zvedavý, či šéfovi po odhalení pravdy niekto neporadil: dýchaj a počítaj do troch…), kde sa povaľujú na internete databázy zákazníkov mobilných operátorov a kde na seba úrady podávajú trestné oznámenia, lebo niekto vykričal, že cisár je nahý.
Každý, kto vypĺňa tlačivá sčítania obyvateľov, domov a bytov by si mal skrátka uvedomiť, že po novoveku je tu doba elektronická, kde nie je nič tajné a celkom komplexné údaje o osobách si dokážu vyskladať štátni zamestnanci, spoločnosti realizujúce štátne objednávky a napokon aj bezpečnostní analytici (nemám rád slovo hacker), ktorí si do svojho portfólia založia dáta piatich miliónov osôb tejto malej krajiny.
A ak si niekto z úradu myslí, že im sa to stať nemôže, tak dávam ako odstrašujúci príklad spoločnosť Sony, ktorej unikli osobné údaje viac než 15-násobného rozsahu. Dovolím si vysloviť kacírsku otázku, či dokážeme chrániť údaje lepšie ako globálna spoločnosť. štát o mne útržkovo vie všetky informácie. Teraz zozbierané na jednej kope skutočne čakajú len na jeden veľký problém, ktorý bude neskoro riešiť, keď sa stane. Čo raz unikne, už sa nedá vziať späť. Ako prd.
Povinné čítanie: G. Orwell – 1984