Zajtra bude mať veľa detí prázdniny. Učitelia vstúpia do jednodňového štrajku, školy napriek rozbiehajúcemu sa školskému roku zostanú pusté a v našich médiách sa predháňajú politici s vyhláseniami o podpore pedagógov v spojení s konštatovaním, že kríza. Ukazuje sa tu však aj iný, podstatnejší problém, ako len platy.
Nejeden rodič má hlavu plnú starostí, kam pošle vo štvrtok svoje dieťa. Tie väčšie si iste program nájdu, ja zajtra preventívne do žiadneho obchodného centra nezavítam. Tých menších je stále dosť a tam, kde chýba v rodine ochotný starý rodič alebo starší súrodenec zasiahnutý štrajkom a povinnosťou starať sa o mladšieho člena rodiny (no povedzte, dve katastrofy v jeden deň…), prichádzame k problému, kam s nimi.
Nikoho však netrápi, že deti sa budú o deň menej učiť. Nikoho nepočujeme pýtať sa, ako to učivo doberú. Nikoho nezaujíma, že prváčikovia školského roku 2012/2013 nebudú vedieť písané M. Fabulujem, samozrejme.
Kým sa však bude naša spoločnosť zameriavať na otázku, kam odložiť deti, pokiaľ sú rodičia v robote a kým ich bude systém podporovať v tejto domnienke, že učiteľ je vlastne policajt v bez smrtiacich zbraní vhodný pre deti od 3 do 19 rokov… dovtedy bude naše vzdelanie vyzerať tak, ako vyzerá. Na papieri dobre, lebo spoločensky daná úloha sa splní.