Kopnutie do neziskovky vždy so sebou prináša určité riziká. Napríklad také, že sa ocitnete s nálepkou „vyvrheľ“ na okraji spoločnosti. Výnimku tvorí jedna oblasť kritiky: financie. Niečo také zažíva aktuálne Liga proti rakovine, organizátor známej kampane Deň narcisov.

Nebudem odkazovať na web, ktorý si o túto organizáciu obtiera hubu, a nebudem ani priveľmi taktný. Zrecyklujem však myšlienky z nedávneho TEDxBratislava, na ktorom sme mohli vidieť túto prednášku o charite v USA.

Ȉi ste si ho pozreli, alebo nie, dovoľte, aby som bol trochu osobný a úprimný:

V takzvanom treťom sektore pôsobím už nejaký ten rok. Práve začína môj desiaty. Za túto dobu som sám zažil množstvo príjemných ale aj menej skvelých chvíľ a stihol sa niekoľkokrát prejaviť aj syndróm vyhorenia, moja ješitnosť a rôzne iné osobné problémy. Nie vždy je človek, ktorý sa rozhodne venovať svoj čas práci s ľuďmi, pripravený, plný energie a ochoty. Keď však verejne niekomu niečo sľúbite, očakáva sa od vás aj splnenie tohto slova.

A je úplne jedno, či ide o celoslovenskú kampaň na pomoc ľuďom bojujúcim s chorobou, alebo o obyčajný detský tábor či pravidelné stretnutie s partiou teenagerov, ktorej sa snažíte pripraviť alternatívu k piatkovej diskotéke. Faktom je a zostáva to, že pokiaľ nemajú títo ľudia pevné základy vo svojom vlastnom živote, nedokážu kvalitne a dlhodobo pomáhať druhým.

Predstava neziskovej organizácie, ktorá do posledného centu rozdá peniaze okoliu ako náš národný zlodej, je určite romantická a básnici by o nej mohli napísať niekoľko krásnych slov. Realita je však tá, že tretí sektor zúfalo potrebuje naozaj stabilných a skúsených ľudí – ktorí majú aj svoje vlastné rodiny, problémy a záväzky. K tejto stabilite svojou mierou prispieva aj (momentálne) kritizovaný finančný stav. Ak máte peniaze na zaplatenie dobrého manažéra, môžete očakávať aj zvýšenie príjmov samotnej organizácie. Porovnávanie percentami je v tomto prípade veľmi nebezpečné.

Povedať, že platy ľudí zhltnú napr. 30 % zo 100 000 € (vymýšľam na porovnanie) je povedať len A. Keď povieme B, že menej motivovaný manažér si zapýta za celú dobu projektu len 4 %, lenže jeho aktivity prinesú len 50 000 €, znamená to, že v konečnom dôsledku sme na pomoc ľuďom získali o 22 000 € menej. Napriek tomu, že na papieri vyzerajú náklady 4 % oproti 30 % úplne inak.
(Krátky rýchly výpočet: A = (100000-30000) = 70000 € na pomoc; B = (50000-2000) = 48000 € na pomoc; A-B = 22000 €)

P1110593

Na záver musím povedať jedno: akokoľvek sa táto spoločnosť pozerá na prsty neziskovkám a počíta každý jeden zaplatený cent zabúda, že to, čo je bežné v „normálnom“ svete biznisu sa stáva hriechom a stigmou v treťom sektore. Práca v ňom však nie je o peniazoch. ľahko sa vyťahujú preto, že sú merateľné a ľahko sa spracujú v Exceli. Táto práca ale obsahuje množstvo iných nemerateľných veličín, ako sú napríklad úsmevy detí na tábore pobavených vašou scénkou (aj keď mňa úprimne viac bavia pohľady dospelých, ktorí náhodou prechádzajú okolo a netušia, prečo má ten blázon na sebe bielu plachtu a olivový veniec), či v prípade Ligy proti rakovine to sú osudy ľudí, ktorým zmenili (alebo lepšie povedané zachránili) život.

Roky aktivít s deckami ma naučili veľa vecí, ale jedna sa mi vracia stále ako bumerang: nedá sa pracovať dobrovoľnícky naplno 24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku a nedostávať za to nič. Vyhoríte. Nebudete prospešný, začnete byť škodnou. Po práci sa nedostaví dobrý pocit. A pritom niekedy možno stačí malé povzbudenie, menej rýpania alebo poďakovanie. Napríklad takéto:

Drahá Liga proti rakovine, nikdy som s vami nebol v priamom kontakte, ale už od malého decka vnímam vašu narcisovú kampaň a aj teraz po rokoch ste stále tu a snažíte sa pomáhať. Som si istý že vy a vaši dobrovoľníci si zaslúžite uznanie, preto vám chcem aspoň takto virtuálne potriasť rukou a zaželať, aby vás obchádzali všetci bádatelia, ktorí sledujú len svoj dobre utajený biznis a očierňujú záslužnú prácu. Držím vám palce!