Pomaly ale isto sa blíži termín písania a odovzdávania záverečných prác na vysokých školách. Na internete je toto obdobie známe agóniou zo záplavy dotazníkových prieskumov, ktoré sa v našom vzdelávacom systéme považujú za rovnocenné nejakej praktickej (a prínosnej) práci. Drvivá väčšina z nich však trpí troma chorobami, ktoré zo serióznej aktivity robia frašku hodnú nie udelenia akademického titulu, ale odobratiu minimálne rodného listu.
Viem, že po prečítaní tohto článku nenastane na internete zenová rovnováha a svetový mier, no dúfam, že aspoň trochu pohne zmýšľanie tých, ktorí si chcú praktickú časť svojej záverečnej práce odbiť vyklikaným dotazníkom. Nebudem nudiť teóriou, ktorá sa za inak serióznym dotazníkovým prieskumom skrýva, ale ukážem niekoľko praktík, ktoré sú „celé zle“.
1. Adresát = ktokoľvek
Čno, vysoká škola so sebou prináša aj skvelú príležitosť na zbieranie kontaktov: mailové adresy, priateľstvá na Facebooku, občas aj niekto z odbornej sféry. A myšlienka na veľké finále v podobe zapojenia celého svojho okolia práve do budovania záverečnej práce možno znie spočiatku ako dobrý nápad, ale tým je len do momentu, keď sa zamyslíme, komu je daný dotazník určený.
Príklad zlej aplikácie: Robíte prieskum o čítanosti a obsahu regionálneho tlačeného periodika. So žiadosťou o vyplnenie dotazníka oslovíte všetkých svojich spolužiakov z vysokej školy (lebo máte krúžkový mail, alebo nedajbože iný hromadnejší spôsob), napriek tomu, že v danom regióne žije mizivé percento z nich.
Bonusové body pekelné: Dotazník zostavíte tak, že nedokážete zistiť, či je respondent vôbec pre náš prieskum relevantný. Výsledok bude určite vedeckým prínosom pre ďalšie generácie.
2. Povinné odpovede
Takmer každý z nástrojov na tvorbu dotazníkov umožňuje nastaviť otázku ako povinnú a tým vyžadovať od ochotnej duše nevyhnutné údaje, bez ktorých by náš prieskum nemal vôbec zmysel. Toľko romantická predstava idealistu, realita býva však iná a možnosť nastavenia povinných odpovedí je braná ako nevyhnutnosť každého autora, pretože sa nezaujíma o neúplne vyplnené dotazníky. Napriek faktu, že existuje viacero spôsobov, ako sa dá s nekompletným súborom odpovedí niečo robiť. V konečnom dôsledku tak môžeme vidieť buď to, že respondent vyplní do vyžadovaných otázok náhodné odpovede alebo neodošle dotazník vôbec. V oboch prípadoch tak výskum stráca na hodnote.
Príklad zlej aplikácie: V systéme nastavíte všetky otázky ako povinné. Do popisu k nim uvediete podmienky, kedy je potrebné odpovedať a kedy nie. Napríklad dovetkom: ak ste na predošlú otázku odpovedali „áno“, zvoľte jednu z týchto možností; pričom systém vyžiada odpoveď aj od ľudí, ktorí odpovedali „nie“.
Bonusové body pekelné: Ako povinné nastavíte otázky s otvorenou odpoveďou (takou, kde očakávate vpísanie niečoho od respondenta). Ak to urobíte, boh stúpi mačiatku na nohu.
3. Robíte zo mňa spoluautora práce bez kreditu
Otázky s otvorenou odpoveďou sú veľmi vítaným spôsobom na vyjadrenie obšírnejšieho názoru respondenta k danej problematike. Vedľajší účinok je však taký, že celkom určite takáto otázka rozširuje rozsah vašej práce, pretože stačí odcitovanie získaných odpovedí a hneď je počet znakov o niečo radostnejší. To sa hodí najmä dnes, keď sa prísne prihliada na to, koľko úderov do klávesnice bolo pri písaní vykonaných. Ponechanie priestoru na napísanie textu je fajn, avšak do tej miery, keď od respontenta požadujete príliš široké spektrum informácií, pričom z otázky priam srší vaša lenivosť nevedomosť.
Príklad zlej aplikácie: Otázku s otvorenou odpoveďou „úplnou náhodou“ formulujete tak, že všeobecne zodpovedá skúmanej problematike. Ak robíte prieskum hodnotiaci webové stránky, necháte respondenta, nech sám napíše celé hodnotenie stránky – od dizajnu, cez používateľskú prístupnosť, po funkčné prvky – všetko v jednom / dvoch textových poliach, v ktorých použijete tradičný ninja skill: CTRL+C & CTRL+V.
Bonusové body pekelné: Váš dotazník obsahuje len jednu otázku. Hádajte akú..
Ak ste dočítali až sem, tak možno ešte stále neviete ako správne vytvoriť dotazník, ktorý možno prinesie užitočný objav (aj keď môj osobný názor je taký, že neprinesie). O to som sa ani nesnažil. Jediný cieľ, ktorý týmto sledujem je čisto sebecký: že tá záplava dotazníkov, ktorá mi onedlho pristane v poštovom klientovi a zaplaví nástenku na Facebooku bude „less shitty„.