Vo štvrtok uzrel svetlo slovenského internetového sveta projekt UžJePiatok.sk od kamoša, ktorý to predstavil veľmi trefne a stručne: práve som dokončil najväčší webový projekt v živote. Myslel to ironicky, ale diskusia s ďalšími programátormi ukázala onedlho, že ani tak ďaleko od pravdy nebol. A mne to pridalo trochu vody na mlyn k debatám, ktoré v poslednom čase o webovom vývoji vediem.

Len na predstavu, o čom je projekt UžJePiatok.sk – otvoríte si stránku a ona vám povie áno / nie, podľa toho, či je piatok.

To je všetko. Nič viac. Jednoduché? Určite. Aj na naprogramovanie? Samozrejme! Tí šetrnejší developeri to celé zmestia do jedného krátkeho riadku kódu a majú pokoj. Zábavka na pár minút aj s registráciou domény.

No a potom prišli požiadavky používateľov, ktorí mali “svoje” predstavy o tom, ako by takáto vec mala fungovať podľa nových pravidiel a zásad moderných webov. (Už vopred sa bez mučenia priznám, že som s radosťou aj ja sám sypal jedno “vylepšenie” za druhým.) API, asynchrónne načítavanie, časové zóny, šifrovaná komunikácia, rozbitie na microservices, využitie analytických nástrojov, frameworky od výmyslu sveta, použitie obľúbených typov písma, podpora zobrazenia na špeciálnych zariadeniach, pokračovať by sa dalo možno pár hodín.

Pre takúto jednoduchú stránku je to samozrejme overkill, ktorý neprinesie v konečnom dôsledku nič nové, používateľ na konci aj tak uvidí len a len to svoje áno alebo nie.

Teraz na chvíľu odskočím od samotnej podstaty stránky UžJePiatok.sk a pozriem sa naň ako na úplne štandardnú internetovú aplikáciu.

Jej vývoj začal logicky: ide riešiť problém návštevníka, ktorý chce zistiť, či je piatok. Otvorí, pozrie, vie. Fajn. Základná potreba by bola uspokojená prakticky okamžite. Potom sa do procesu vložia “ale dalo by sa ešte” argumenty a z jednoduchej veci je odrazu vec, ktorú môžu manažéri rátať v man-dayoch. Zmenami sa projekt stával “lepším” aj pre minoritné množstvá používateľov, často išlo o návrhy zmien, ktoré reálne veci len skomplikujú. Na druhú stranu je skvelá správa, že niečo takéto je možné.

Pri promovaní ďalšieho kola Azet Academy som narazil na otázku, či sa naše vzdelávanie venuje tvorbe stránok alebo programovaniu aplikácií. Chápem, že mnohí tieto veci striktne oddeľujú a aj skúsení programátori pri pive často pozerajú na “webistov” ako na menejcenných, ktorí si skrátka farbičkujú stránky a píšu svoje hovnokódy. Áno, často tomu tak je. Ale…

Ale technológie používané pre internetové aplikácie za posledné roky prešli veľkým prerodom a aj často zaznávané jazyky tak začínajú chytať druhý dych. Aj samotné PHP, ktoré je stále považované za jazyk pre teenagerov a „poriadni“ programátori nad ním ohŕňajú nos (aspoň to bol trend posledných rokov), má v aktuálnych verziách veľa nových možností, postupov a pravidiel, ktoré do kedysi “rob si čo chceš” vývoja zavádzajú vyspelé postupy. Nie inak je tomu aj pri JavaScripte, novom HTML, CSS kompilátoroch atď.

Svet a vývoj internetových aplikácií sa nevyhnutne priblížil tradičnému vývoju desktopového softvéru. Pozrite sa na svoju lištu spustených programov. Väčšinou je to jeden – dva špecifické softvéry pre prácu (vývojové prostredie, emulátor, grafický editor, …) a .. jingel prosím .. intenzívne využívaný internetový prehliadač. Čítame si tam poštu, socializujeme sa, upravujeme fotky, píšeme texty, vykonávame množstvo štandardných vecí, na ktoré sme kedysi potrebovali inštalovať rôzne aplikácie.

UžJePiatok.sk je našťastie stále jedndouchý a priamočiary projekt, no projekcia všetkých očakávaní a technológií bola pri čítaní diskusie určite pre mnohých programátorov povedomá. Netreba však zabúdať na to, že už len samotný fakt, že takáto debata mohla vzniknúť hovorí veľa o tom, kam sme sa za posledné roky dostali. A to je naozaj dôvod na radosť.