Dnešný komentár venujem výsostne aktuálnej téme, ktorej sa azda málokto vyhne. Zo všetkých strán sa na nás sypú správy o tom, že je deň svätého Valentína, deň zamilovaných. Všade sú srdiečka, ružové veci, romantická hudba, akciové spodné prádlo a podobné prasačinky.
Mnohí považujú tento „sviatok“ za čisto svetskú záležitosť, kedy si môžu spotrebitelia ruky – nohy polámať pri výbere z akcií a obchodníci po vianočnom obžerstve opäť naplniť kasy. Nikde sa však nespomína skutočné pozadie toho, čo dnes všetci berú so záľubou do úst: „svätého Valentína“. A prečo práve on? Prečo nie svätý Anton alebo Juraj?
Valentín (dnes svätý) bol za čias cisára Claudia II. kňazom v Ríme. Ten však snil o mocnej armáde, preto vydal nariadenie, že do manželstva môžu vstúpiť len muži, ktorí odslúžili istú dobu v službách vlasti. Na jednej strane tak mal isté vojsko, na strane druhej mali nastávajúce polovičky istotu, že ten ich nebude mať problém zabiť na Vianoce kapra. Už len z toho titulu, že kapra nezabíjali. Ani kapustnicu nevarili!
Cisárove nariadenie však Valentín ignoroval – a tak sa medzi sexusvadbychtivou mládežou rýchlo rozhlásilo, že komu sa nechce čakať kým padne v boji, má možnosť obrátiť sa na kňaza Valentína (dnes svätého). To sa, nečakané, nepáčilo vrchnosti, ktorá ho väznila a mučila. Pred smrťou ho malo zachrániť zrieknutie sa viery v Ježiša Krista, čo neurobil. Takže kat nabrúsil…
Toľko stručný exkurz do histórie dnešného sviatku. Ak ste si až teraz spomenuli (a kua), nezúfajte, možností na prekvapenie je mnoho. Nechcete napríklad darovať blízkemu / blízkej vlastnú titulku SME.sk a vykričať tým internetom čo cítite? (Ja som už kričal počas testovania služby. Radšej sa to mazalo…)
Na záver teda prajem všetkým zaľúbeným i voľným (njn, čo s tým…), aby hľadali a nachádzali Lásku. Viac napísať nemusím. Len na koniec si dovolím malú osobnú gratuláciu: Veronika, Miro, nech váš život napĺňa skutočná láska, prameň radostí a svetlo v tme.