Pred časom som naše štátne zriadenie nazval Absurdistanom. Bola to chyba, priznávam. Slovenská mentalita je totiž omnoho viac prehnilejšia, než dokáže slovo „absurdná“ obsiahnuť vo svojom význame. Ako príklad nám poslúži nedávno mediálne šťavnato živený prípad „oceneného neonacistu“.
Z celkového pohľadu sú názory mnohých Slovákov zvrátené. Zo zlodeja si urobíme národného hrdinu (Jánošík), hrdinu ideme lynčovať a vešať. Pre informáciu, nesympatizujem so žiadnym združením ktoré sa prezentuje ako ultra- nejakého názoru. Môj postoj je jednoduchý a opakujem ho tu nie po prvýkrát: žiadny extrém nie je dobrý.
Ak som sa niečo počas môjho zatiaľ krátkeho štúdia na univerzite stihol naučiť, tak najsilnejšia myšlienka do života, ktorú si už teraz odnášam a praktizujem je úryvok z prednášky systémovej filozofie. „Nie som tým, za koho sa vydávam, ale tým, ako konám.“ Preto neposudzujem záchranára preto, že má na hlave nejaký nápis. Ja si tam dám vytetovať „pápež“ – hejslováci, začnete ma zaňho uznávať?
Nešťastie v Handlovej poznačilo slovenskú verejnosť. Išlo o tragédiu, ktorá je na naše pomery dosť výrazná. A pri nej výrazne pomáhalo niekoľko statočných, dovolím si povedať, skutočných hrdinov. A jeden z nich si preto asi pôjde posedieť na tri roky. Nebudem ho obhajovať „chybami mladosti“. Len nastavím zrkadlo: pozrite sa na vlastné skutky. Tie hovoria viac, než tisíce slov.