Noc, tá hlboká, keď už väčšina televízií vysiela kinohity spred piatich rokov, prípadne šíri vábivé zvuky monoskopu, má u mňa vždy trochu mystickú príchuť. Okolité ticho, ja v žiare monitoru uvažujúci nad tým, že už by sa patrilo zaparkovať telesnú schránku v posteli. Dopíjam posledné zvyšky v pohári, čítam posledné články. Dnes som jeden zaujímavý objavil na SME.sk.

Ak niečo naozaj nemám rád, tak je to trest smrti a podobné veci s ním spojené. Táto téma mi je proti srsti kedykoľvek sa spomenie, no dnes som nevysvetliteľne otvoril článok „Ȉína pripravuje popravu prvého Európana po desaťročiach„. Bežne mám po prečítaní takýchto správ nepríjemný pocit, dnes ma však prešiel po chrbte mráz. A nebolo to otvoreným oknom…

Citujem z článku: „Dvaja jeho bratranci uviedli, že ho dnes navštívili a povedali mu, že bude popravený. Ȉínske úrady mu to totiž neoznámili.“

Prečo mi pri čítaní týchto viet padol zrak na Orwellov román 1984? Neskôr som sa začítal do diskusie. Na prvých priečkach boli príspevky smerované len jedným smerom: v Ȉíne robia dobrú vec.

Priatelia, spomínate, ako som nedávno vyhlásil diskusie na SME.sk za odpad? Chvíľu som mal pochybnosti, teraz však mám istotu. Mne je tých hlúpych doublethinkerov celkom ľúto, ale sami si za svoju blbosť môžu.