Nie som veľký fanúšik akademických definícií, a vopred varujem, že tento článok nebude robiť nič iné, ako obracať naruby všetko, čo si prečítate o Webe 3.0 na Wikipedii alebo v iných zdrojoch. No som presvedčený, že doba tretej generácie webu je už tu, aj keď iná, ako sme teoreticky čakali.

Keď sa pozrieme späť do dejín, nikdy sa jednotlivé obdobia nedelili presnými dátumami, len udalosťami. Tie však boli zhodnotené spätne. Tak, ako vieme odlíšiť stredovek od novoveku kníhtlačou či zámorskými objavmi, aj na internete môžeme sledovať isté trendy a výrazné zmeny, ktoré menia naše vnímanie medzinárodnej siete. Od webu k webu 2.0 nás posunuli blogy, podcasty, tagovanie a sociálna interakcia. A k webu 3.0 nás posúva mobilita a dotykovosť.

Ako vizionár nie som najlepší, túto pozíciu nechávam iným. Ale pozorovať viem dobre, preto mi nedá nepoukázať na fakty, ktoré sprevádzajú progres niekam ďalej.

Všimnite si, kde sa dostal internet od svojej druhej verzie – od prehliadačov sme sa posunuli k tabletom a mobilným telefónom. Namiesto tradičného prehliadania očakávame mobilné verzie, prispôsobené našim zariadeniam (iPadom, Galaxy Tabom, Transformerom, …) a telefónom. Okrem toho sa čoraz viac takéhoto webu dotýkame. Event onMouseOver upadá do zabudnutia (chvala Bohu), čoraz častejšie sa technológia približuje gestám – pri dotyku, pri roztiahnutí prstov, či v prípade keď používateľ zapojí viac prstov..

Tieto fakty si (viac či menej) uvedomujú aj tvorcovia samotných stránok. Pred niekoľkými rokmi boli tí, ktorí vyrábali alternatívne verzie pre mobily skôr výstrední (či nemali nič lepšie na práci), no boli to oni, ktorí ukázali internetu, že vie byť dostupnejší. V autobuse nečítame noviny, ale hľadíme na mobilnú verziu stránky nášho obľúbeného denníka. Nečakáme na príchod domov, aby sme napísali status na Facebooku, pridávame ich čoraz častejšie priamo na mieste. A minulý čas meníme na priebehový. (Koncert bol je skvelý.)

Naša zmena správania tiež zahČ ňa presun k pôvodnému fungovaniu. Blogy už nie sú tak „in“, ako kedysi. Je ich viac, ale vyberáme si. Rovnako ako správy, videá, fotky, všetok konzumovateľný obsah. A my sami prispievame ku kolektívnej vedomosti skôr zdieľaním ako tvorením, viac lajkovaním ako komentovaním, a napokon, väčšou príslušnosťou k davu, než individualitou svedomito vypestovanou v predošlej ére.

Dnes nosíme vo vreckách výkonnejšie prístroje, než sme mali pred desiatimi rokmi na stole. A celkom oprávnene od nich očakávame väčšie pohodlie – bežná známka pokroku. No tieto sú stále viac závislé od poskytovateľov obsahu: autorov aplikácií, internetových stránok, konzumných informácií. Pre tých, ktorí si nestihli všimnúť web 2.0 mám dobrú informáciu – zoberte starý, pridajte to, čo zostalo z dvojky do dnes (tip: nie sú to lesklé nápisy) a nezabudnite ho napasovať do svojho vrecka a pravidlene ho chytať do rúk. No, ako sa drží? :)