žilina, pohľad na Juraja, ktorý netrpezlivo pobehuje okolo jedného bodu so zvláštnym zariadením v ruke. Po čase sa upokojí a nahodí nenápadný uvoľnený vzhľad „ja nič ja muzikant“. Nie, neušiel práve z nejakého ústavu, ale dal sa na hru, ktorá uchvátila niekoľko tisíc Slovákov, nehovoriac o svetovej obľúbenosti.
Posledné týždne často skloňujem výraz geocaching a moje okolie sa na mňa pozerá, ako na mimozemšťana. Na internete nájdete vysvetlení mnoho, no i ja v rýchlosti zhrniem: GC je hra vhodná najmä pre ľudí, čo majú radi internet a zaujímavé miesta. Podstata spočíva v tom, že na stránke sa zverejnia súradnice miesta, na ktorom je skrýša – cache. Tieto miesta zvyknú byť niečim výnimočné (napríklad svojim výhľadom či zaujímavosťou). Úlohou hľadačov je čo iné – nájsť pomocou GPS navigačného zariadenia (alebo podľa mapy či intuície) danú skrýšu.
Možno si poviete: jednoduché. To by tom však nebol internet, keby boli veci samozrejmé. Často sa treba k finálnym súradniciam dopátrať googlením informácií, pozorovaním okolia, riešením kvízov a rôznych šifrovačiek – skrátka zapojiť trochu ten oriešok v hlave.
Čo z toho človek má? Jasne merateľná hodnota sú body. Ale nie o ne ide, podstata sa skrýva v navštevovaní najrôznejších miest. Mnohokrát neznámych. Človek chodí okolo vecí, ktoré nevidí, ignoruje a pritom poskytujú skvelý zážitok. A tiež, pre počítačovo orientovaných ľudí je to dôvod na opustenie cybersveta a vstupenka k novým zážitkom. (Prečo inak by som plánoval raft na Váhu?)