Nie, nejdem písať zúfalé výzvy pre baby ani hľadať parťáka na piatkový večer (no ochotné duše sa môžu hlásiť). Prechádzam do štádia totálnej nasranosti, keď kopem do firemných lôg, sloganov a podobných marketingových blbostí, ktorými sa pýšia mnohé spoločnosti. Dnes je to kopanec do T-Comu.

Ako hlása slogan na ich stránkach, treba ich zažiť. ȁno, niečo také treba zažiť. Raz za život, aby sa nepovedalo. Ale môžem povedať, že si to človek bude ešte dlho pamätať.

Už neviem akú dlhú dobu (mesiace?) sa pri domácom aDSL pripojení stretávam s „drobným“ problémom. Rozpady spojenia, tj. pripojenie z mne neznámych dôvodov padne a po čase opäť funguje ďalej. Syslog modemu je dokonale stručný a obmedzuje sa len na suché konštatovanie faktov „down“ a „up“. No a podobne dlhú dobu aj riešim s technikmi tieto výpadky.

Keď si na infolinke človek pretrpí až ironicky smiešne pokusy typu „A reštartovali ste modem?“ či nebodaj sa pritrafí niekto, kto dokáže porozumieť slovám ping / dns, tak sa rieši štandardne podľa nich „reštart okruhu“ (ktorý zrovna na mojej linke nikdy nefunguje – kurva, aká náhoda!), neskôr to presúvajú „technikom“, ktorí majú na riešenie tri pracovné dni. Ja sa však s problémami stretávam tak každý druhý deň (aj to keď je mi naklonená priazeň), takže žilinský vrátnik má pri mne čo robiť.

Stručný výpis rozpadov spojení za posledný mesiac:

Je však zvláštne, že internet funguje vždy keď otváram mailbox obsahujúci faktúru. Tú vedia poslať, v plnej výške, napriek tomu, že poskytované služby nedosahujú zmluvných (ironické slovo) kvalít. Takéto výpadky mi spôsobujú výdavky, pretože moja práca vyžaduje pripojenie na internet, k čomu využívam ponuku rovnako ružového mobilného operátora, no s takým pripojením neurobím všetko potrebné. Zdvihol som preto (opäť) telefón a tentoraz sa snažil od brigádnikov zistiť, či sa dá niečo takéto reklamovať. Teda, vedel som, že dá.. ale chcel som tak urobiť. A tu začalo rodeo.

Cez telefón sa reklamovať nedá. Vraj písmo do Košíc napísať alebo osobne sa v T-Centre vybaviť. Keďže Slovenská pošta dosahuje podobných kvalít, ako môj internet, rozhodol som sa využiť približovadlo a navštíviť miestne T-Centrum, v ktorom som nikdy nič poriadne nevybavil, ale predsa nebude chalanisko na telefóne ojebávať.

Na to, že bol už skoro večer, sa tam pohybovalo dosť ľudí. Z piatich zamestnancov pri pultoch vybavovali dvaja, ostatní sa im pozerali do monitorov a… neviem čo robili, ale keď budem veľký, chcem tiež takú robotu – sedieť na riti, pozerať sa na ostatných ako pracujú a brať za to prachy. Keď v športke vytiahli môj tiket a ja som dostal možnosť posadiť sa zoči-voči ľuďom, ktorí sú platení aj z mojich faktúr, predostrel som moju stručnú požiadavku. Chcem reklamovať. Pozrite si výpis pripojení, hlásenia technikom a ideme na písomnú reklamáciu, pretože platiť za takéto služby plnú sumu považujem za nesprávne.

Moji blízki známi to prisudzujú karme a tvrdia, že som vesmírna anomália. Ja za to nemôžem, ale považujem takéto jednanie za férové a na mojej požiadavke nevidím nič netradičné. To si však nemyslel pracovník za pultom, ktorý ma rýchlo vyviedol z omylu. On nemá právo spísať so mnou reklamáciu. (Do piče načo som pri vstupe označil, že idem reklamovať služby?) Dokonca si nemôže ani pozrieť moje pripojenia. (Otvor láskavo v tom vašom Internet Exploreri 6 firemné stránky, zadaj údaje zo zmluvy čo ti podávam a neuhádneš čo uvidíš!) A, nadôvažok, killing argument po ktorom som pochopil, že všetci sú blázni a len ja som lietadlo: nevie ako má formulovať moju reklamáciu. Totiž on pozná len text, ak internet vypadne na niekoľko dní bez prerušenia výpadku (chutné slovné spojenie, nie?).

Odchádzal som s odporúčaním, že si môžem volať kam chcem (pokojne aj hovorcovi) a bez napísania listu mnou samým na moje náklady asi nepochodím. No okrem toho som odchádzal aj s novými vedomosťami, že firemná kultúra, ktorú Rado Baťo žiadal od najvyšších v T-Come na vlne škandálu s projektom Infovek 2, zahníva už odspodu, v prístupe k tým bežným zákazníkom. Jeden chýbať nebude, máme štátnu zákazku aj s poistením proti jej strate.

Slečna „pracujúca“ vedľa sa naučila, ako sa zbaviť reklamácie pred záverečnou; chalani, čo boli so mnou sa zahrali na nejakej vystavenej konzole; „ochotný“ pracovník si vydýchol, že nemusí zapojiť svoju mozgovú bunku na sformulovanie jednoduchej vety a ja sa teším na zajtrajší deň. Deň, keď bude zas bližšie príchod iného poskytovateľa do mojej lokality a ja rituálne spálim zmluvy a medové motúzy, ktoré tento telekomunikačný moloch prezentuje. Asi na tú párty pozvem aj niekoho odtiaľ. Na pozvánke bude len: „Zažime to spolu!“