Sú momenty, keď sa človek zastaví uprostred niečoho, čo nevie úplne presne pomenovať. Iba príznaky bývajú podozrivo podobné, miestami mrazivé, zvláštne závažné. Pretože ľudský život, jeho sociálna stránka a celé bytie sa dostáva do novej roviny – verzie 2.0.

Pri čítaní si iste povzdychne nejedna duša romantika (odvodzujúc od ideí 19. storočia, nie reklám 21.), preč sú doby, kedy sa sklamaní hrdinovia uzatvárali do seba, prežívali v úvahách svoje trápenia či nenaplnené lásky a občas si to niektorý z nich skrátka hodil… Dnes sa už také predsa nenosí.

Facebook, Skype, Gmail, ICQ. Kto nemá účet, akoby neexistoval. Priatelia, dostávame sa do doby internetových služieb, ktorými si kompenzujeme všetko, čo v bežnom živote nedokážeme. Vytvárame virtuálne priateľstvá, diskutujeme s anonymnými číslami o veciach, ktoré nedokážeme povedať do očí vlastnej rodine, rozdeľujeme ľudí na tých „dnu“ a „vonku“. Kto z vás, mojich čitateľov, nemá ani jedno konto na spomínanej službe, nech hodí kameňom!

Nie, nejdem teraz chytať fakle, hrable, kľúče či iné masovo-donucovacie prostriedky na vyvolanie revolúcie. Samotné služby za to nemôžu. To my, užívatelia. Nie je pre nás pohodlnejšie vytvoriť na Facebooku udalosť, jedným kliknutím na ňu pozvať všetkých z určitej skupiny namiesto prácneho písania, telefonovania alebo nebodaj osobného pozvania? Veď len si skúste spomenúť, kedy ste niekoho osobne, face2face (a nie videohovorom!) pozvali. Na večeru napríklad…

Je trochu úsmevné, a trochu aj smutné sledovať, ako manželia prestávajú komunikovať bežným rozhovorom, odkazujúc sa na status IM služby. To isté platí o mladých láskach – dnes už mladí nechodia spolu tajne do parkov, ale aktualizujú svoj vzťah na Facebooku. Ak sa nepodarí, tak zavoláme cez Skype kamošovi, ktorý dá pár rád od srdca a následne vybijeme energiu pri Counter-Striku. Ak je skutočne zle, tak v e-mailovej konferencii zvoláme členov k spoločnej modlitbe (áno, aj také sú).

Dalo by sa pokračovať, ale je zbytočné rozprávať o niečom, čo každý už dobre pozná. Sme úspešne zapojení, naše životy sa stávajú len priehrštím jednotiek a núl uložených niekde na serveri, ku ktorému raz príde upratovačka a vypne.