Ak by som niekedy chcel ľudí masovo dohnať na moju divadelnú hru, nechal by som ju niekým zakázať. Jednoduchá psychológia, ktorá v nás prebúdza túžbu po zakázanom ovocí známom už z prvých stránok Biblie dnes totiž funguje viac, ako kedykoľvek predtým. A je jedno či sa rozhodujeme pre zdravé raňajky alebo abstinenciu od cigarety.

O téme otužovania sa túto zimu začalo písať o niečo viac, než doteraz – ale, narovinu, z nuly je akýkoľvek pohyb smerom hore dobrý. Nič to nemení na fakte, že sa pobyt v studenej vode stále považuje za niečo tak špeciálne, že to radšej nechávame len úzkej skupinke dostatočne strelených ľudí.

Nepredvídateľný a recesistický. Takéto slová som počul na moju adresu a teraz pri písaní prehľadu toho najlepšieho si uvedomujem, že to je presná charakteristika nielen mňa, ale aj aktivít, ktoré sprevádzali končiaci sa rok. Napriek tomu však nebolo hľadanie “tých správnych” 10 momentov problém – ponúkali sa automaticky, stačilo len listovať spomienkami. A trochu aj fotkami.

Nebudem sa tajiť tým, že doby komunistického Česko-slovenska ma zaujímajú a ulietavam si na filmoch, knihách a príbehoch z tých časov. Nemyslím nostalgicky s dúfaním návratu, skôr faktograficky ma baví skúmať ako fungovala spoločnosť a režim. Preto som ihneď súhlasil s ponukou navštíviť v Bratislave únikovú hru zameranú na tému neslávne známej Štátnej bezpečnosti.

V rámci predstavovania alternatív vo voľnom čase nemôžem obísť trend rôznych únikových hier, ktoré po vzore zo zahraničia začínajú vyrastať aj u nás. Na začiatok prinášam recenziu miesta, ktoré som navštívil už druhýkrát, pretože medzitým stihli pôvodnú hru prerobiť do novšieho a hororovejšieho (sic!) štýlu.

Na Slovensko zavítal nový mobilný operátor. No, nový ako nový. Swan tu už bol, Pošta tu už bola. Po veľmi rozporuplnom prijatí na tlačovej konferencii som sa rozhodol vyskúšať tieto služby osobne. A už vopred musím povedať, že som bol v mnohom prekvapený. Dobrým aj zlým.

Laser tag hry sa pomaly šíria po svete a získavajú čoraz viac pozornosti. Aj na Slovensku začali postupne vznikať arény, kde si môžete takúto futuristickú zábavku vychutnať naplno a zistiť, prečo je taká populárna. A to aj napriek možno úvodnému skepticizmu z prehnaného promovania a vytvárania hypu okolo hry. Jednu z týchto arén som (konečne) vyskúšal na vlastnej koži.

Geocaching ako taký stojí v niektorých smeroch na dobrovoľníkoch. Jedným z nich je aj preklad webu, aplikácií a pridružených on-line aktivít do lokálnych jazykov, aby sa stal prístupnejším čo najväčšiemu počtu hráčov. Keďže je práce viac než dosť a posledné roky sa dostáva do väčšieho povedomia aj na Slovensku, začíname hľadať človeka, ktorý s nami dotiahne prvú verziu webu v slovenčine.

Založenie vlastnej skrýše sa riadi jednoduchými pravidlami. To základné: medzi keškami musí byť odstup najmenej 161 metrov. Znie jednoznačne, no jeho dôsledky často spôsobujú zmätok a nepochopenie, najmä u hráčov, ktorí nemajú veľa skúseností so zakladaním. Preto tu nájdete niekoľko tipov, ako toto pravidlo čo najjednoduchšie splniť a vyhnúť sa problémom pri schvaľovaní.

29. marec 2014 bol pre mnohých dňom veľkého napätia. V druhom kole prezidentských volieb sa stretli dve veľké mená. Andrej Kiska a Robert Fico. Keďže kampaň trvala predpisových niekoľko týždňov, už od septembra mi bolo jasné, kto z mojich priateľov koho volí. Všetko vyzeralo fajn, počas rozhodujúceho dňa sa Facebook plnil fotkami lístkov so zaškrtnutým Kiskom a túto spoločnú vlnu burcovania som nenápadne narušil ja: krížikom pri mene R. Fico.