Aj keď by som mal teraz splašený behať a vybavovať posledné veci, nemôžem si odpustiť napísať tradičný rozlúčkový článok s pomaly končiacim rokom. A hoci to nebol rok, po ktorom má človek extra chuť oslavovať, sadol som a spísal desať vecí, ktoré už reťazovo pár rokov vyzdvihujem na konci.
Nie je to tak dávno, čo som prišiel do miestnej knižnice, usmial sa a položil preukaz na pult. Trochu symbolicky (a nečakane) som sa prišiel rozlúčiť s papierovými knižkami, radmi políc, ktoré vyzerali, že sa zrútia ak do nich vložíte späť aj len brožúrku o starostlivosti o psa a nekonečným čakaním na vrátenie titulu, ktorý som túžobne očakával a kontroloval jeho prítomnosť cez internet. Bral som túto “svätyňu” ako niečo, čo mi má poskytnúť zážitky ASAP.
Či chceme alebo nie, vždy podvedome pri komunikácii s nejakým človekom hodnotíme jeho “úroveň” na základe toho, ako sa prejavuje. Teoreticky by sme hovorili o verbálnej a neverbálnej komunikácii, prakticky to znamená, že vnímame každý podnet. Aj také slovo a o slovách bude aj moja prvá recenzia aplikácie pre iOS.
Dlho som nemal príležitosť písať ramblingy, pretože o všetkom zmienenom som mal viac celé vety ako útržky myšlienok. Našťastie ma z tejto biedy vytrhol festival Pohoda 2011, ktorý ma (po prvýkrát a verím, že nie posledný) prekvapil v mnohých smeroch.
Niektorí moji priatelia na sociálnych sieťach počas posledných dní čítali príspevky týkajúce sa jedného projektu s “ničnehovoriacim” názvom GeoMaratón. Niektorí už vedia, iní sa dozvedia, ako vznikla táto myšlienka, čo jej predchádzalo a ako to vlastne všetko dopadlo.
O projekte, ktorý sa snaží naše Ministerstvo školstva a neviem čoho ešte zakúpiť sa v poslednej dobe napísalo mnoho. Už pár mesiacov medzi učiteľmi pretrváva tichá diskusia o pozitívach alebo negatívach, na verejnosť sa veci dostali až keď .týždeň zverejnil kritiku Martina Mojžiša z konferencie, kde sa doňho pustili… prinajlepšom zaujaté osoby.
Uplynulé leto sa rozhodla spoločnosť Unilever vyrábajúca známe nanuky Magnum prezentovať sa aj prostredníctvom netradičných aktivít. Jednou z nich bol aj geocaching. Trochu odlišný, než bolo na Slovensku zvykom, no možno práve preto sa u mňa zaradil k jedným z najlepších nápadov, ako prehĺbiť záujem o svoje výrobky a splniť si vlasteneckú povinnosť milovania krajiny.
Ako sa už internetom rozšírila správa, SOZA ustúpila a nemieni vyberať poplatky za embedované videá. Pán Boh jej to prirátaj k dobru pri poslednom súde a my sa poďme vrhnúť na jeden sporný bod, kde označila kampaň ľudí ako vulgárnu. Možno zistíme, že nehovorí o nás…
Otázka autorských práv sa začína konečne otvárať aj na Slovensku. Ruku na srdce: je päť minút po dvanástej a naša legislatíva žalostne zaostáva za trendom posledných rokov. Jej stav znevyužila jedna z organizácií, ktorá si na plecia ešte pred rokmi zobrala neľahkú úlohu ochrany autorských práv umelcov.
Je to pravda, jablká sú fajn. Možno som k nim príliš zhovievavý (pozostatok z mladosti, keď som pociťoval ich nedostatok), alebo mám jednoducho slabosť voči ich ladným tvarom. Ale tento článok nie je určený pre ovocinárov, hoci tak môže spočiatku vyzerať.