Keď sa povie “ochrana duševného vlastníctva” mnohým pamätníkom sa možno pred očami zjavia modré varovania známe z kupovaných VHS kaziet a čierne obrazovky, ktoré si poctiví zákazníci odnášajú domov na svojich DVDčkach. Od nezmyselného sloganu “kopírovanie zabíja hudbu” však doba pokročila a biznis okolo si uvedomil, že zmeškal vlak. Preto tiahne do boja s tým, čo ešte ovplyvniť vie – zákony.

Nie som veľký fanúšik akademických definícií, a vopred varujem, že tento článok nebude robiť nič iné, ako obracať naruby všetko, čo si prečítate o Webe 3.0 na Wikipedii alebo v iných zdrojoch. No som presvedčený, že doba tretej generácie webu je už tu, aj keď iná, ako sme teoreticky čakali.

Aj keď by som mal teraz splašený behať a vybavovať posledné veci, nemôžem si odpustiť napísať tradičný rozlúčkový článok s pomaly končiacim rokom. A hoci to nebol rok, po ktorom má človek extra chuť oslavovať, sadol som a spísal desať vecí, ktoré už reťazovo pár rokov vyzdvihujem na konci.

Nie je to tak dávno, čo som prišiel do miestnej knižnice, usmial sa a položil preukaz na pult. Trochu symbolicky (a nečakane) som sa prišiel rozlúčiť s papierovými knižkami, radmi políc, ktoré vyzerali, že sa zrútia ak do nich vložíte späť aj len brožúrku o starostlivosti o psa a nekonečným čakaním na vrátenie titulu, ktorý som túžobne očakával a kontroloval jeho prítomnosť cez internet. Bral som túto “svätyňu” ako niečo, čo mi má poskytnúť zážitky ASAP.

Či chceme alebo nie, vždy podvedome pri komunikácii s nejakým človekom hodnotíme jeho “úroveň” na základe toho, ako sa prejavuje. Teoreticky by sme hovorili o verbálnej a neverbálnej komunikácii, prakticky to znamená, že vnímame každý podnet. Aj také slovo a o slovách bude aj moja prvá recenzia aplikácie pre iOS.

O projekte, ktorý sa snaží naše Ministerstvo školstva a neviem čoho ešte zakúpiť sa v poslednej dobe napísalo mnoho. Už pár mesiacov medzi učiteľmi pretrváva tichá diskusia o pozitívach alebo negatívach, na verejnosť sa veci dostali až keď .týždeň zverejnil kritiku Martina Mojžiša z konferencie, kde sa doňho pustili… prinajlepšom zaujaté osoby.

Ako sa už internetom rozšírila správa, SOZA ustúpila a nemieni vyberať poplatky za embedované videá. Pán Boh jej to prirátaj k dobru pri poslednom súde a my sa poďme vrhnúť na jeden sporný bod, kde označila kampaň ľudí ako vulgárnu. Možno zistíme, že nehovorí o nás…

Otázka autorských práv sa začína konečne otvárať aj na Slovensku. Ruku na srdce: je päť minút po dvanástej a naša legislatíva žalostne zaostáva za trendom posledných rokov. Jej stav znevyužila jedna z organizácií, ktorá si na plecia ešte pred rokmi zobrala neľahkú úlohu ochrany autorských práv umelcov.

Je to pravda, jablká sú fajn. Možno som k nim príliš zhovievavý (pozostatok z mladosti, keď som pociťoval ich nedostatok), alebo mám jednoducho slabosť voči ich ladným tvarom. Ale tento článok nie je určený pre ovocinárov, hoci tak môže spočiatku vyzerať.

Slovenskom sa za posledné dni v súvislosti so sčítaním prehnalo množstvo informácií. Najprv to bola nezaujímavá kampaň, potom začali súboje vierovyznaní a z týchto pravidelných porovnávaní veľkostí ..čohokoľvek.. máme už teraz na začiatku jasného porazeného. Štatistikov, ktorí zabudli na druhú časť svojho názvu.