Ak sa ma niekedy spýtate, čo považujem za najväčšiu oslavu demokracie, tak odpoviem jednoznačne – voľby. Tých europarlamentných som sa zúčastnil aj ako člen komisie, ba dokonca predseda. Plánoval som živý prenos, no technická nedostupnosť internetu zmarila plány. Napriek tomu som nehodil klávesnicu do žita a zapisoval si veci, ktoré by som publikoval.
Stránka 13 z 13
Slovensko sa začína venovať SMSkám. Opäť sa dostávajú na výslnie, aj vďaka masovej spamovacej kampani o nejakých autách. Kým sa zapájajú ľudia z vlastnej vôle (alebo si to aspoň len myslia), je to OK. Lenže čo v momente, keď začne posielať SMSky traktor? Vtedy najlepšie zabrániť už len prijatiu prvotnej reklamy.
Posledný mesiac som trochu zanedbával blog. Pravda, zvrhlo sa niekoľko udalostí, ktoré dokopy vyústili do situácie, keď museli niektoré záujmy zostať mimo zorné kukuričné pole. Napriek tomu som nazbieral niekoľko námetov, ktoré plánujem teraz húfne spracovať a začínam jednou vecou, ktorú nepoviem.
Sú momenty, keď sa človek zastaví uprostred niečoho, čo nevie úplne presne pomenovať. Iba príznaky bývajú podozrivo podobné, miestami mrazivé, zvláštne závažné. Pretože ľudský život, jeho sociálna stránka a celé bytie sa dostáva do novej roviny – verzie 2.0.
Keď sa v roku 2006 schyľovalo ku komunálnym voľbám, stála moja rodná žilina pred vážnou výzvou. Mesto ovládané jedným človekom cez jeho blízkych spolupracovníkov totiž nie je možné len tak ľahko vytrhnúť z bežného diania a zasadiť do úplne novej situácie. Aj keď sa nádej črtala…