V Žiline sa od roku 2009 koná pravidelná novembrová akcia vypúšťania takzvaných lampiónov šťastia. Akcia, ktorá vo mne každý rok pripomína, ako sa dokáže moc presadiť aj tam, kde všetky zvyšky zdravého rozumu bijú na poplach. Dokonca za potlesku nadšeného publika.
Tag: žilina(page 1 of 2)
Počítačové hry dnes tvoria prirodzenú súčasť tvorivej kultúry a začínajú sa dostávať nielen do hľadáčika hráčov, ale aj nadšencov pre vizuálnu tvorbu, hudbu, marketing a množstva ďalších profesií, ktoré sú nevyhnutné v ekosystéme virtuálnej zábavy. V Žiline sa v rámci filmového festivalu Fest Anča konajú Game Days, z ktorých vám prinášam live poznámky toho najzaujímavejšieho, čo zaznie od rečníkov.
V rámci predstavovania alternatív vo voľnom čase nemôžem obísť trend rôznych únikových hier, ktoré po vzore zo zahraničia začínajú vyrastať aj u nás. Na začiatok prinášam recenziu miesta, ktoré som navštívil už druhýkrát, pretože medzitým stihli pôvodnú hru prerobiť do novšieho a hororovejšieho (sic!) štýlu.
Na Slovensko zavítal nový mobilný operátor. No, nový ako nový. Swan tu už bol, Pošta tu už bola. Po veľmi rozporuplnom prijatí na tlačovej konferencii som sa rozhodol vyskúšať tieto služby osobne. A už vopred musím povedať, že som bol v mnohom prekvapený. Dobrým aj zlým.
Laser tag hry sa pomaly šíria po svete a získavajú čoraz viac pozornosti. Aj na Slovensku začali postupne vznikať arény, kde si môžete takúto futuristickú zábavku vychutnať naplno a zistiť, prečo je taká populárna. A to aj napriek možno úvodnému skepticizmu z prehnaného promovania a vytvárania hypu okolo hry. Jednu z týchto arén som (konečne) vyskúšal na vlastnej koži.
Nie som divadelný kritik. Do divadla som chodil len so školou, ale celkom rád. Po skončení povinného drania lavíc nebol dôvod pokračovať. Až do momentu, keď ma na Twitteri oslovil jeden človek, či sa nepozriem do divadla. Bábkového. Toto sa stalo pred tromi rokmi. Dnes vyhľadávam dobré predstavenia sám. Presne také, aké boli na festivale Bábková Žilina.
Je veľmi málo vecí, ktoré ma dokážu zaskočiť natoľko, že nenájdem vhodné slová. Jedna z nich sa stala len niekoľko hodín pred napísaním tohto článku a doteraz som sa z nej „neotriasol“. Fakt je, že ani nechcem. Lebo nechcem zabudnúť na desiatky ľudí, ktorí obetovali slnečné sobotné popoludnie a prišli pomôcť pri čistení okolia Vodného diela v žiline, známej rekreačnej lokalite.
Politicky motivované články nepíšem často. Je to téma, o ktorej rád rozprávam v podniku, ale nie na blogu. No niekedy sa objaví téma, ku ktorej mám potrebu napísať viac, než status na Facebooku. Dnes sa ňou stala žIRAFA – žilinská radostná família, ktorej už veľa radosti nezostalo. Toto centrum voľného času sa totiž mesto a ministerstvo rozhodli zrušiť.
Ako hlásajú všetky propagačné materiály, geocaching je hra. Vcelku zaujímavá myšlienka, možnosti spoznať nové veci, objaviť pekné miesta. Pred rokom som začínal, teraz nedávno som to zabalil. Dôvod jednoduchý a prozaický: to čo predvádzajú jednotlivci v mojom okolí nemá vôbec nič so zábavou, ktorú má hra prinášať. Severozápad Slovenska sa postupne zmenil na nekonečnú hru na mačku a myš.