Pri čítaní nadpisu iste mnohí školopovinní začali jasať a ďalší zas klepú na čelo, čo ten Grečnár vymýšľa za kacírske spôsoby. Pričom nejdem napísať nič iné, ako súhrn niekoľkých faktov, ktorých dôsledkom by mohlo byť práve zrušenie vysvedčení tak, ako ich poznáme dnes.
Stránka 8 z 13
Moje okolie mi bude iste svedkom, že som nikdy nebol prílišným milovníkom počítačových hier. Vnímal som ich prítomnosť, niektoré som si na pár chvíľ zahral, no vždy toto očarenie opadlo po veľmi krátkom čase – od minút po pár dní. Avšak napriek tomu ma lákala kúpa hernej konzoly, ku ktorej som sa dlho odhodlával.
Čas je cynik. Minimálne taký, ako ja, ak nie aj väčší. A, priznávam, z času na čas ma ten čas prekvapí svojou rýchlosťou. Je to skromných 10 dní (vrátane najkratšieho) od posledného článku a veštba z liateho olova sa napĺňa. Dnes však nebudem čisto mediálny, lebo Vianoce.
Slovensko prežíva ďalší bulvárny boom. Televízia JOJ neostala nič dlžná svojej naštrbenej povesti a do popredia posúva stále viac žiadanejšiu „farmárku Martinu“ o ktorej sa dnes hovorí ako o nástupkyni známeho Meliška, teda aspoň v oblasti ľudovej „slovesnosti“. Niektorí sa tešia z nových výrokov, ktoré sa budú cez dlhé zimné noci tradovať, iní uvažujú, či […]
Máme za sebou ďalšie voľby, pomaly miznú reklamy z tých internetov a aj billboardy okolo ciest pomaly zabúdajú na Photoshopom vyhladené produkty ako na castingu Miss. Ako na potvoru, vo volebný deň Slovensko zasypal sneh. A nijaký z kandidátov neprišiel s predvolebným sľubom, ktorý by mu zaistil môj hlas. Čno, ten z nadpisu.
To ste nepočuli ešte, čo sa stalo v našom meste… Rozbehol sa predvolebný boj o poslanecké kreslá a tiež o stoličku primátora žiliny. Popri tom sa otvorili nejaké obchodné a shopping centrá (to nie je podľa niektorých to isté), ochromila doprava a definitívne pochovala časť histórie. A dokonca v tom nemal priamo prsty ani najroduvernejší tankista. žilinčanov prosím, aby otvorili oči a cezpoľných aspoň trochu utešujem, že na tom možno ešte nie sú tak zle…
Pred niekoľkými mesiacmi vystrieľal ľubomír H. jednu z rodín v Devínskej Novej Vsi. Po tejto udalosti napísal Piki podľa mňa celkom výstižný článok, na ktorý som si spomenul v súvislosti s aktuálnymi správami. Príbehy sú si viac než podobné, mení sa len obsadenie.
Na prvý pohľad je jasné, že tento môj blog zanedbávam tak veľmi, ako sa len dá. Už som sa ním vraj niekoľkokrát znemožnil, náreky v tme sa nedajú zrátať a jednoducho píšem ho tak, ako by mi na ňom poriadne nezáležalo. (A malo by?) Každopádne, posledný týždeň som mal chuť písať. Gratulovať. Oslavovať. Rýchlo ma to prešlo.
… mám u teba vedený účet už niekoľko rokov. Presnejšie, bol to môj prvý účet v banke, ktorý som, ako ešte relatívne mladý fagan založil s otcom, keď som sa prvýkrát pustil do toho, čo niektorí nazývajú zárobková činnosť. Vtedy – prihliadnuc na ponúkané služby a „rodové následníctvo“ som zvolil práve teba. A práve ty si po dlhú dobu bola tá, ktorá spravovala moje financie.